10. 5. 2011

Spring

Znie to tak pekne, tak živo, sviežo a tak živelne. Odráža a leskne sa to na jazyku, pár písmen zafarbených do žlta a mladozelena, svižne, rýchlo a zreteľne, ako keď lúsknem prstami a usmejem sa. Spontánne, prirodzene a uvoľnene.

Lebo počas zimy sme si užívali len snehu, papúč a rýchleho stmievania. A zrazu sa otvoril život, vyrástol zo zeme a my po ňom chodíme, my v ňom čupíme a zbierame ho do slamených košíkov. A potom z neho varíme v starom dome med, cedíme ho cez plienku a sitko a sledujeme, ako voňavá hmota tečie do fliaš a farbí ich vnútro na takú živú žltú, ako keby ju tam nanosil celý roj. Všetko je lepkavé a sladké a všetci okolo hovoria, že je ako riadny.

A zbierame prvé listy, sušíme ich a potom balíme do malých sklenených fliaš, ešte ich nie je veľa, ale keď poprší, vyrastú a budú sa nám núkať. Neprší toľko, čo minulý rok, všetkého je tak akurát, aj slnka, aj vody, aj dreva a aj ohňa. Sedíme pri ňom aj hlboko po zotmení, na pníku máme umelé poháre a popíjame. A rozprávame, že je jasná obloha a veľa hviezd, že je vidieť malý voz a ešte jedno súhvezdie, ktoré poznáš iba ty.

A zrazu po návrate trávim čas na balkóne, mením ho podľa seba a trvá mi to dlho, ale nakoniec je zmenený, zelený a útulný. Nemusím to robiť, lebo všetko je tu len dočasné, ale páči sa mi to, páči sa mi, keď je veľa miesta a čisto a každý má svoj priestor a predsa sme spolu.

Včera mi v čajovej kanvičke rozkvitla tancujúca víla z jazmínu. Sú krásne také čaje, ozdobia čajník a ozdobia ráno. Vnesú doň viac slnka, aj keď je jasno.

Také veci, čo strašne tešia. Tak podvedome, dovolia snívať potichu, s vystretými nohami pod holým nebom a s otvorenými očami. Pokojne sa môžu v myšlienkach zliať dohromady a neublížia, nespôsobia chaos, vždy budú v harmónii so sebou a s nami. Tie, čo sú odsúdené na to, aby ich človek žil.

Také momenty, čo sa vryjú do pamäte a opakovane sa vynárajú presne v určitý čas, v určitú dobu a na tom istom mieste. Také, pre ktoré sa oplatí byť na kolesách a počítať diery na ceste, z ktorej vidieť kopce, domy s ošarpanými strechami a studne na dvoroch.

Jednoduché, stručné a hovoriace samy za seba.

Také, čo sa vždy budú lesknúť, aj keď budú zapadnuté prachom a suchým lístím z minulej jesene.

Tie, s ktorými je jar zelenšia.

Dana Sudorová

2 komentáre:

  1. velmi pekne. len uz to pocasie keby sa zlepsilo. tu u nas su chladne noci:´(

    pn.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. a med ukrýva jar a leto v zime, preto lubi kto môže a tak o všetkom, velmi pekné

    OdpovedaťOdstrániť