26. 3. 2010

Strasti anonymného admina (diel ôsmy)

Drahý Theo,

mám nečakané novinky.

Keď dnes do helpdesku došlo originálne idzte do riti! maory debilny! (len neumelý rukopis prezrádza ruku, čo drží častejšie banícky čakan ako pero, a ktovie, prečo sme človiečika odmietli), rozhodol som sa počúvnuť a prijať Paulovu ponuku.

Beriem si na starosť aj adminovanie photographie.sommes.fr a odchádzam do Paríža. Je to veľmi vzrušujúce. V živote som nepredal jedinú fotku a teraz toto! Je to celkom nová forma umenia a tamojšia komunita je vraj veľmi revolučne naladená. Jasne cítim, že patrím do tmavej komory a nikde inde.

Adminovať diskusie však nechcem, to som povedal jasne. Chatrné nervy mi už vôbec nedovolia chodiť do diskusií. Nechcem vidieť, ako mi trebárs starý Edgar vypisuje, že som modrý komsomolec. Alebo, kristepane, keby si mi Ty, vlastný brat, napísal, že som SMEtiar, odkrojil by som si nejakú časť hlavy (neboj sa, žartujem).

Posielam posledný obrázok z Borinage a bozkávam všetkých,

Vincent


Nataša Holinová

Ostatné diely Strastí anonymného admina

25. 3. 2010

Strasti anonymného admina (diel siedmy)

Milý Theo,

z hĺbky srdca sa ospravedlňujem, že som už dávno nenapísal. Na celé tri týždne ma odrovnala odpoveď nemenovanej autorky, od ktorej sme chceli fotografiu, v znení:

Tých prieťahov a toho neustáleho zdržovania mám už dosť. Nerada by som kontaktovala vášho šéfredaktora a Flámsky syndikát novinárov. Viete, ono všetko má svoje hranice. Nevyštudovala som informačné IT technológie, ale publicistiku a žurnalistiku. Nie som docentka informatiky!!! Tak už tých komédií bolo hádam dosť!!!!!

Nevedel som sa prestať hystericky rehotať, tak mi ženy z dediny privolali pohotovosť. Po dvoch infúziách som dokázal službukonajúcemu lekárovi vysvetliť, že osoba mladšia ako ja nevie pripojiť jpg a uložiť, a ešte nám vynadá ako besným psom. Posielam Ti obraz, čo som namaľoval na psychiatrii.

S láskou, V.


Nataša Holinová

Ostatné časti Strastí anonymného admina - kliknite

22. 3. 2010

Strasti anonymného admina (diel šiesty)

Drahý Theo,

zle je s nami, zo dňa na deň horšie. Prišli sme o ďalšieho služobníka, ktorého sme vďaka našej vlastnej solidarite a slobode odovzdali ďalej. Je nás čoraz menej a služby nemajú konca-kraja. Naše ovečky sa búria pod útlakom, ale nemáme im ako pomôcť.

Zažívame neuveriteľný nápor. Napríklad nejaký debil v kurze informatiky pre ženy na materskej si zmyslí, že zadá študentom za úlohu založiť si blog o domácej výrobe homeopatík. A tak, keď nájdem v registráciách dvadsať negramotných ezoterikov, mám nutkanie natrieť monitor hrubou vrstvou kadmiovej červene. Našťastie, žiadnu už nemám.

Prosím Ťa, pošli mi obvyklý príspevok trochu skôr, lebo od hladu nevládzem už nič, len hodiť sa do oflajnu. Ako náhradu Ti posielam Nočné aktivácie nových blogerov (posledné oleje na poslednom plátne).

S láskou Tvoj Vincent


(zľava Sudor, Holinová, Sekanová, Sudorová, chrbtom Soros)

Nataša Holinová

Ostatné časti Strastí anonymného admina - kliknite

21. 3. 2010

Prebúdzanie

Utekáme z mesta, z betónovej džungle, lebo sme zbadali prvé jarné lúče. Balíme veci, iba na pár dní, ale predsa, ideme oproti jari.

Teplomer ukazuje pekne nad nulou, keď kupujem ráno v stánku noviny. S mamou si vravíme, že keď je teraz toľko, na obed bude krásne, ideálne. Sestrine deti samé vhupnú do autosedačiek, nechajú sa pripútať, lebo o chvíľu budú behať po lúke, vedia to. Majú čiapky na hlavách, ružovú a modrú, aj keď je teplo, lebo to ešte môže byť klamlivé.


Samota je tichá, ešte akoby spala. Na sezónu sa ešte iba bude pripravovať, ešte tu nie je dlho teplo. V utorok tu bol ešte sneh, teraz ho už nie je vidieť, je iba veľa blata, ale to je dobre, lebo tráva rýchlo zozelenie. Niekde sa už črtajú zelené lístky, malá kričí Aha, budú kvietočky!, a ja pritakávam, lebo onedlho naozaj budú, stačí, že sa teploty udržia.

V dome je ukrutná zima, je vidieť, že celú zimu tu nikto nebol, že sa tu nežilo a nekúrilo. Keď je vonku osemnásť, vnútri na chodbách je snáď iba päť a bez teplého oblečenia sa tu nedá existovať. Spať je tu ešte nemožné, ešte nie sú teploty až tak vysoko a v noci, keď sa vonku pohybujú okolo nuly, sa vnútorné steny tak rýchlo neohrejú. Zimou je ešte chvíľu nasiaknuté všetko, ale pomaly sa to bude meniť. Ožijú muchy, jašteričky a iné všetko živé, cez okná sa bude predierať stále viac a viac slnka a izby budú vyhriate tak, že nám bude až teplo, dusno.




Zbierame s deťmi drevo na oheň, na to ich prehovárať netreba. Nosia konáre a kričia, že toto je dobré a toto nevládzem! Pretekajú sa, kto bude mať viac nazbierané, jediná aktivita, pri ktorej sa nehašteria, lebo každý má svoj svet a vidí svoje paličky, ktoré o chvíľu hodí do ohňa. Prichádza babka s gulášovou a zeleninovou polievkou, obedujeme v prírode a opekáme chlieb a zemiaky a zajedáme ich sušienkami a lineckými koláčikmi plnenými marhuľovým lekvárom.

Pod nohami nám ešte šuchoce lístie, ktoré tu napadalo na jeseň. Stromy ešte len ukazujú púčiky a slnku nastavujú holé konáre, bez listov. Ale už sa lesknú, už nevyzerajú staro a unavene ako na konci jesene. Už sa budia, ako všetko naokolo, onedlho ich budeme vidieť žiť naplno.


Odchádzame navečer, pomaly si razíme cestu domov. Sledujem zapadajúce slnko a už chápem maliarov krajiniek, ktorí takéto výjavy prenášali na plátno. Už rozumiem, že dokázali hodiny a hodiny sledovať scenérie, ktoré im podhodila príroda. Všetko to vnímam, zhlboka sa nadýchnem a vidím presne to, čo som chcela vidieť už trochu skôr, to čo zima skrývala v sebe.


A skôr, ako zdravo unavená padnem do perín, hovorím ti, že to bol pekný deň. Pritakávaš, a ja viem, že sa môžem tešiť. Na nabudúce na samote, ktoré príde onedlho v plnej paráde.

Dana Sudorová

18. 3. 2010

Strasti anonymného admina (diel piaty)

Milý Theo,

niekedy mám pocit, že pobyt na titulke patrí medzi ľudské a občianske práva zakotvené v holandskej ústave. V Kódexe baníka sa pritom jasne píše, že úspešnou registráciou nevzniká automaticky právo na publikovanie textov na titulnej stránke. Prečo niektorí moji farníci nevedia pochopiť, čím sa líši spravodajský portál od kompostu?

Keby som mal frank za každý článok o cenzúre, nebol by som odkázaný na Tvoje milosrdenstvo, bratku. Predstavujú si to tak, že Boh v ôsmy deň stvoril šíry mediálny priestor, ktorý teraz patrí všetkým podobne ako vzduch, čo dýchame.

Musím končiť, Theo. V odkazoch adminom je mela – pustila sa do nás iná cirkev. Posielam Hrozbu cenzúry.

Opatruj sa, V.


Nataša Holinová

Súvisiace články:

Strasti anonymnézho admina (diel prvý)
Strasti anonymnézho admina (diel druhý)
Strasti anonymnézho admina (diel tretí)
Strasti anonymnézho admina (diel štvrtý)

17. 3. 2010

Strasti anonymného admina (diel štvrtý)

Milý Theo,

požiadal som o ruku K. Hoci sa zaregistrovala len predvčerom, boli to plné tri dni. Hneď som si vypýtal fotku aj telefón (nevedela, že povinná je len fotka) a rozpútala sa čulá komunikácia.

Je z veľmi chudobnej rodiny a má tuberkulózu. O jej nádhernej IP-čke sa mi aj snívalo. Dodalo mi odvahu, že si nechala viesť ruku pri vkladaní prvého videa. Moju žiadosť však odmietla s tým, že pre ňu minulosť a budúcnosť jedno sú.

Oficiálne požiadala o zrušenie blogu s obligátnou výhovorkou, že pre nás nie je dosť dobrá. Som veľmi nevyrovnaný – tiekli mi slzy, keď som odpisoval „o obnovenie mozno poziadat najskor o 6 mesiacov“. Som najosamelejší človek na nete. Predstav si bradatého poloblázna, ako po nociach sliedi v diskusiách...

S láskou V.


Nataša Holinová

Súvisiace články:

Strasti anonymného admina (diel prvý)
Strasti anonymného admina (diel druhý)
Strasti anonymného admina (diel tretí)

16. 3. 2010

Strasti anonymného admina (diel tretí)

Drahý Theo,

prosím Ťa, pošli peniaze. Triem takú biedu, že kreslím už len prstom namočeným do popolníka a raňajkoval som rožky natreté opaľovacím krémom s faktorom 6, čo prinieslo more.

Vzdal som sa už nádeje, že farníkom niekedy vysvetlím, že starý Explorer je trest Boží a samozrejme, že im odsekne koniec článku, pokiaľ klepkajú stále do toho istého storočného wordového dokumentu, na ktorom ešte ich dedovia písali domáce úlohy! Prepáč, zmietajú mnou emócie, ale komunita mrie od hladu a zimy, každú chvíľu niekoho v bani zavalí a im ani nenapadne aspoň prehnať text notepadom!

Som zúfalý. Minulú nedeľu som sa vulgárne vyjadril o html kóde priamo z kazateľnice, a to by som si naozaj nemal dovoľovať. Keby si videl to zdesenie na ufúľaných tvárach mojich biednych ovečiek. Dlho to nevydržím. Posielam ďalší autoportrét.

Milujúci brat Vincent


Nataša Holinová

Súvisiace články: 

Strasti anonymného admina (diel prvý)
Strasti anonymného admina (diel druhý)

14. 3. 2010

Strasti anonymného admina (diel druhý)

Milý Theo,

ľud v Borinage je nesmierne zaostalý, duchovnej práce je tu ako na kostole. Po večeroch ich učím čítať a písať, lebo je to úplné zúfalstvo. Ako môžem od nich chcieť, aby pochopili Kódex, keď deti začínajú v bani už ako štvorročné? A ako sa zhostiť etiky diskutovania s prázdnym žalúdkom? Žiť sa musí... Niektorí sú však veľmi učenliví.

Zopár odvážlivcov sa spojilo a požiadalo o spoločnú rubriku HOLANDSKÉ UHOĽNÉ BANE. Keď som sa im pokúšal vysvetliť, že takú sekciu v on-line nemáme a nebolo by teda kam zaraďovať, nadobudli pocit, že ich problémy nikoho nezaujímajú. Upadli do takej letargie, že ich karma bude čochvíľa na nule. Ich dedovia žili na zhnitých zemiakoch, tak prečo by nie aj oni, však? Na VIP sa pozerajú pohŕdavo, ani neviem prečo.

V poslednom čase sa venujem mimovýberovej figurálnej tvorbe – posielam Ti jedinú, ktorá mi zostala.

S láskou, Vincent


Nataša Holinová

Súvisiaci článok: Strasti anonymného admina (diel prvý)

U Bellu majú zmysel pre humor

V penzióne Bella v Banskej Bystrici robia na recepcii iba slušní chlapíci. Zažili sme síce iba dvoch, ale obaja boli mimoriadne ochotní (a správne nás odnavigovali na miesto reportáže). Takto vyzerá tamojšia cimra:


Okrem toho, že prenocovanie je na Bystricu pomerne lacné, majú aj skvelý zmysel pre humor. Stačí si prečítať hneď prvý bod ich ubytovacieho a reklamačného poriadku:)


1. Ubytovaný hosť je povinný tento poriadok dodržiavať. V prípade jeho porušenia má vedenie penziónu právo zmluvný poriadok zrušiť.

V Bystrici už budem bývať iba tu. Inde by nás za porušenie poriadku vyhodili:)

Karol Sudor

Moment(y)


Rána sú niekedy únavnejšie ako večer, najmä, keď sa budím takmer do tmy. Keď namiesto slnka spoza okna vidím iba veľa mrakov a kývanie sa konárov stromov. Vietor je v posledných dňoch silný, nafukuje nám na balkón a naráža do všetkého, čo mu stojí v ceste.

Onedlho má byť prvý jarný deň a vonku to stále viac vyzerá na jeseň. Akoby sa príroda pomýlila, akoby jar ani nemala prísť. Vraj má byť chladná, krátka, akási nevýrazná. Akoby chcela dať najavo, že ona tu byť nemusí, že ju netreba.

Mačiatko zaspalo na kuchynskom stole skôr, ako som mu stihla povedať, nech ide dole. Ležalo na ňom úplne vystreté, veľké zelené oči mu len tak klipkali. Sklonilo hlavu na čistý obrus a zadriemalo, unavené ránom, behom a chlipkaním mlieka.

Odhrnula som žalúzie, a zazdalo sa mi, že spod mrakov sa prediera slnko. Vytiahla som ich úplne nadoraz a nechala ním presvetliť kuchyňu. Svetlo z lúčov sa striedalo s mrakmi, chvíľu bola kuchyňa tmavá, akoby ani nebola na východnej strane. Vietor fúkal rovnako, ako včera, ale už nie je tak tmavo, tak strašne nejasno.

Dávam rozmraziť lístkové cesto, chce sa mi z neho trošku napiecť. Dnes mám chuť ozdobiť tácku a položiť ju na stôl v obývačke. A povedať nech sa páči a dobrú chuť a všetky tie veci, ktoré ma tešia, dať najavo. Takým nedeľným spôsobom, pri ktorom nebudeme nič musieť, pri ktorom budeme robiť iba to, čo chceme.

Sledujem spiace mača na stole, leží na boku a odfukuje, telíčko sa mu dvíha a klesá od pravidelného dýchania. Zrazu sa preberie, zamraučí a prejde na gaučík, kde razom v klbku zaspí presne tak, ako zvykne veľmi často.

A kým sa zobudíš, bozkávam ťa na ruku aj na líce, tak, aby si mohol ešte pokojne spať. A aby si vedel, že deň sa nám začína.

Dana Sudorová

13. 3. 2010

Strasti anonymného admina (diel prvý)

Milý Theo,

ani neviem, ako sa Ti mám poďakovať za peniaze. Konečne som si kúpil zimník a niekoľko túb olovenej beloby. Tým sa však výpočet životných radostí končí, cítim sa osamelý a zbytočný. Stáva sa mi to vždy, keď do helpdesku príde taký mail ako dnes:

vy admini ste nadhernou ukazkou toho ako si nevieme priznat chybu, uz mi nikdy nic nepresuniete vy hajzli, koncim tu! a len vdaka vasej primitivnej malichernosti s presuvanim a manipulaciou clankou. aky ste mali presne problem? nic som neporusila. som zvedava co mi odpisete? samozrejeme vy si chybu nepriznate, ze? to dobre viem..

Vybehol som na balkón a dlho hľadel do zasneženej krajiny. O niekoľko hodín mi došli cigarety, tak som sa premrznutý vrátil k práci. V stave čudesného a nepochopiteľného pokoja som rýchlo omrkol titulku, vybavil hornú diskusiu a potom som už len domaľoval Autoportrét, ktorý Ti s radosťou posielam. Neviem sa dočkať jari. Vezmem si notebook a pôjdem adminovať na pobrežie. V kriku čajok budem vracať do výberu hlava-nehlava...

Tvoj milujúci Vincent


Nataša Holinová