O Poľsku

Poľský národ utrpel veľkú stratu. Množstvo článkov, popisov, reportáží, analýz asi ťažko dokáže opísať to, čo sa u našich susedov deje.

Nemám v Poľsku známych, nikdy som tam nebol, a napriek tomu mám k Poľsku vzťah. Z viacerých dôvodov. Ako mnohí, tak aj ja som vyrastal s pánom Tragáčikom, či postavami kníh Jerzyho Broszkiewicza. Učil sa vyslovovať tie tak podobné a predsa iné mená. To je to detské Poľsko, z ktorého som časom vyrástol.

Iný obraz o Poľsku som získal, keď som sa začal zaujímať o dejiny. Zistil som, že vedľa nás žije národ, ktorý, tak ako každý národ, má svoje tienisté stránky (predvojnový antisemitizmus napríklad), ale ktorý sa vyznačuje jednou vlastnosťou, ktorá u nás, na Slovensku, ale aj všelikde inde v Európe zúfalo chýba.


zdroj foto: gazeta.pl - kliknite

Je to hrdosť. Poliaci sú hrdý národ. Niekedy pateticky, niekedy nezvyklo romanticky na dnešnú neromantickú dobu. Ale majú byť na čo. Prežili tri delenia svojho štátu, zničujúcu druhú svetovú vojnu, 40 rokov komunizmu. Lenže to nie je len o tom, že prežili. Oveľa dôležitejšie je, ako to všetko prežili.

Bránili sa. Bojovali. Nevzdávali sa. Po celé storočia sa usilovali o nezávislosť, generácia za generáciou, bojovali s tými, ktorí sa pokúšali ich o ňu pripraviť. Často v nerovnom boji, často zradení spojencami, často ponechaní sami na seba. V takom boji sa tvorí to, čomu sa hovorí zdravá hrdosť národa, jeho chrbtová kosť. V takom boji sa tvorí vedomie, že je lepšie za národ umrieť, ako zradiť, lepšie bojovať, ako kolaborovať, lepšie riskovať, ako prežiť za každú cenu. Že je dôležité, kto sú naši spojenci a s kým sa ako národ, ako štát kamarátime. Na čiej strane stojíme. A na koho sa pri obrane našich národných a štátnych záujmov spoliehame.

Toto je podľa mňa lekcia, ktorú by sme tu, na Slovensku potrebovali ako soľ. Žiadny dvojkríž, žiadna vatra zvrchovanosti a ani večné bububu zlými Maďarmi nás ju nenaučí. Tak sa aspoň skúsme pozrieť za tie naše spoločné kopce na severe a trochu sa priučiť, ako sa správa dospelý národ, ktorý netrpí storočnou pubertou a večným komplexom menejcennosti. Lebo veľkosť národa sa nemeria počtom obyvateľov a neukazuje vo chvíľach, kedy o nič nejde. Ale vtedy, keď je zle, keď sa nedarí, keď hrozí skutočné nebezpečenstvo, keď sa stane tragédia ako teraz v sobotu. Chcem veriť (ale pochybujem), že toho my, Slováci, budeme schopní, až a keď to bude treba.

Úprimnú sústrasť, poľskí bratia, súcítim s vami.

Juraj Petrovič

Strasti anonymného admina (diel desiaty)

Milý Theo,

v našej práci sú zriedkavé chvíle, keď cítime, že služba má zmysel. Vyhodiť rasistu z titulky je ako poliať kvetinu. Odstaviť politika, ktorý si naklikal čítanosť, za akú by sa nehanbil otvárak tri hodiny na titulke, je služba prakticky celému národu. Alebo sa idem mrknúť dolu na Montmartre, ako sa vodí fekálnemu básnikovi, vyhodenému už dávno, a zistím, že šnupe čoraz viac a produkuje toto:

málo skurvených ženských trpí // a decká potrebujú // viac smrti...

Alebo len tak intuitívne odmietneš registráciu, vlastne ani nevieš, čo sa ti nepáčilo. A príde odpoveď:

Tak si ten vas blog strcte do riti, aj tak tam pisete same nezmysli.A zistil som si, ze realny bloger nema sancu nieco normalne uverejnit, lebo tu mate uz nasadenych svojich ludi, a ked napisem prispevok tak ho ukradne, trochu pozmeni a ma dolary...

Alebo dojde iba prostučké poďakovanie za technickú pomoc, plné chýb, ale zo srdca.

Šli sme robiť aktivácie do plenéru. To bola krása! Síce ich asi nepredáme, ale možno sa budú hodiť na jesenný Salón. Makali sme ako blázni, menili časy článkov a opravovali perexy, len sa tak prášilo. Domov som sa vrátil príjemne unavený.

Život je krásny a absint tečie potokmi! Posielam nové obrázky a bozkávam matku i otca.

Vincent


Nataša Holinová

Ostatné diely Strastí anonymného admina

Opäť

Opäť sme boli preč, v tichu a zime, ale zahrievali sme sa čajom, vínom a ohňom, ktorý sme takmer každý deň zakladali. Deti dostali čokolády za šibačku ešte pred veľkonočným pondelkom, malý mával korbáčikom so stužkami a nevedel sa prestať smiať, nevedel sa prestať tešiť. Z toho, že to prichádza, z toho, že sme tam.

Vyhnali sme ich do lomu, a oni vedeli, že už to začalo. Že tu budeme častejšie, a že oni budú mať raj, lebo starký ich bude brávať hneď po škôlke za nami. Nevie sa im to zunovať, nie je to mesto a je to veľa priestoru, na ktorom sa im nemôže nič stať.


Ešte veľmi nekvitnú kvety. Ešte je všetko iba zelené, za pár dní sa to pohlo, ale ešte to nie je dokonalé, ešte to nie je také, ako chceme a ešte si počkáme na žltú. Zatiaľ bola iba fialová a biela, občas sa iba zdala v tráve, ktorá ju prerastala, malinké, malé kvietočky zďaleka neviditeľné, zblízka posievali celú lúku a bolo ich veľa, veľa.

Sedíme na priedomí a snívame. Tu nám bdenie otvára sny, človek tu nemusí ani spať, aby prišli, ľahko, nevtieravo, ale sprevádzajú nás dňami. Dýchame vzduch nasiaknutý blatom, pozorujeme, ako sa hora začína zelenať a hovoríme nahlas, že áno. Že to obaja chceme.

Jedného dňa.

Ten iný svet. Tu. Už onedlho tu budeme domáci.

Dana Sudorová

Strasti anonymného admina (diel deviaty)

Drahý Theo,

konečne ti dokážem porozprávať, čo vtedy vyviedla Jeanette, hoci keď si na ňu spomeniem, stále sa mi nechce žiť.

Miloval som ju aj s jej hnusnými narážkami, že admini nič nerobia! Koľkokrát našla nejaký bug a rozčuľovala sa, že my ani po polhodine nič!

Jedného dňa som ju s búšiacim srdcom nežne požiadal, aby odstránila podčiarknuté písmo z perexu. Potili sa mi dlane, keď som sa podpisoval „dakujeme za pochopenie a zelame pekny den, admin“. Dúfal som, že to bude začiatok niečoho krásneho. Jej odpoveď Ti nedokážem zreprodukovať ani dnes. Poprosil som Paula, aby to s ňou vybavil, sadol som do auta a zastavil, až keď mi vo Ville-d’Avray došiel benzín. Na brehu Loiry som otvoril notebook a zistil, že zatiaľ rozpútala hotové peklo v interných diskusiách a napísala šéfredaktorovi mail, kde sa o mne vulgárne zmienila. Prebral som sa až na Veľkú noc, keď som sedel za stolom a jedol vajcovú nátierku.

Ďakujem Ti za príspevok. Hneď cítim, že si mi akosi bližšie, bratku.

S láskou Vincent


Nataša Holinová

Ostatné diely Strastí anonymného admina