20. 5. 2009

Niektoré formy prostitúcie v slovenskom jazyku


Na počiatku bol list.

Pán Ivan H. ma poprosil o článok o vulgarizmoch a zveril sa mi s nasledovnými problémami: „Ja som profesionálny tréner, domnievam sa, že milovník slovenčiny, a mám dojem, že neviem povedať nič iné na pokazenú akciu ako to, že je zkurvená...“ Chvíľočku šlo aj o to, či použiť s alebo z, a ďalej o toto: „Je podľa Vás v poriadku, keď poviem kurva, a protistrana mi povie, že som neinteligentný, nevychovaný debil?“

V úprimnom potešení z druhej otázky som sa úplne zabudla venovať problému č. 1, takže po poriadku:

Má tam byť naozaj s. To platí aj pre slová, kde jasne vidíme starú genitívnu väzbu, ako napr. skurvysyn. Isteže, ten úbohý potomok bol pôvodne z koho/čoho, teda z kurvy, ale ešte pred pricapením predložky sa stalo to, že neznelé k dokončilo skazu znelého z a pretvorilo ho na s. Pre úplnosť sa ešte žiada dodať, že nadávanie matke namiesto syna je nespravodlivosť taká stará, že snáď nie je jazyk, kde by sa nenašli jej stopy. Samotné slovo kurva má praslovanský základ (kury, genitív kurъve), pričom milým dôkazom, že už našim predkom sa to zdalo drsné, je vznik jemnejšej nadávky kurník (a kurník šopa je jednoducho šopa pre sliepky).

Na druhú otázku som mailom odpovedala toto:

Nie, nie je to v poriadku. Protistrana sa v domnení, že hod kameňom vracia hodom chlebom, dopustila urážky, keďže na neadresné „kurva“ odvetila obsahom, o ktorom bola presvedčená, že je charakteristikou.

O čo nám ide, keď hlasito vykríkneme kurva? Chcel snáď Ivan H. na volejbalovom ihrisku pri pohľade na neznámu osobu zvolať „žena, ktorá predáva sex!!!“, ale vzhľadom na tendenciu nášho jazyka k dvojslabičnosti zvolil kratší variant? Nie veru.

V hre sú staré dobré emócie. Keď nám cholerikom už emocionálna para tečie ušami, musíme ju nejako vypustiť a na to použijeme komunikačný nástroj (čiastočne preto, aby sme nepoužili päste). V závislosti od toho, koľko tradičnej výchovy sa nám dostalo, siahneme buď do jadra, alebo do periférie slovnej zásoby. Hranica, za ktorú už nejdeme, je totiž prísne individuálna. A keďže stopercentný cholerik aj tak neexistuje, obvykle si vieme udržať akú-takú kontrolu nad tým, aby sme nezvolili úplne nevhodné prostredie.

Ide presne o to, čo mi raz do g-talku napísal kamarát: „Keď niekto dlho a hlasito volá kurva, vieme, že mu niečo je.“ Emócie máme v zásade všetci rovnaké – každý pozná rozčúlenie, hnev, zúfalstvo, ale v podstate málokto huláka kurva! povedzme v Slovenskej národnej galérii, hoci pri pohľade na jej premostenie by sa to dalo pochopiť. A garáž pre ústavné činitele rodu Kristovho toť pred pár dňami asi tiež počula ukážky periférie slovnej zásoby po prvýkrát.

Treba nám totiž rozlišovať jazykové prostredie. Existujú privátne jazykové prejavy, zo štylistického hľadiska dokonale hovorové. Keď súkromne keciam s kamarátom, ktorému vulgarizmy nevadia, môžeme si nadávať, koľko nám hrdlo ráči. Lenže nie každý jazykový prejav je neformálny. Som si napríklad istá, že keď som si na štátnici z dejepisu vytiahla jednu otázku, ktorú som nevedela, nepovedala som „Kurva!“. Povedala som, že toto neviem, a tak mi dali trojku, hoci zvyšné štyri otázky som vedela. Zbytočná otázka: dali by mi dvojku, keby som povedala kurva? Zbytočná odpoveď: nie, kurva okrem pretlaku v hlave nič nerieši. A keď sa stáva náhradou za argumenty, ako je to v prípade viacerých ústavných činiteľov, je to tá najúbohejšia prostitútka z celej Špitálskej a okolia.

Nataša Holinová


Súvisiaci článok: To nemá chybu

14 komentárov:

  1. clanok o nadavke, napisany tak krasne a jemne som este necitala:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mňa to pobavilo - a priznávam, aj poučilo. Super

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Pre úplnosť sa ešte žiada dodať, že nadávanie matke namiesto syna je nespravodlivosť taká stará, že snáď nie je jazyk, kde by sa nenašli jej stopy.

    Ehm, to mal matke nadavat syn, alebo my synovi? :-) A juls pise, ze "snad" by bolo vhodnejsie nahradit inymi slovami. Tak ako je to s tym snad? Pouzivat? Nepouzivat? Nie je to hnidopisenie, skor otazky. Dakujem za pripadnu odpoved.

    Mne na maturite po vytiahnuti otazky uniklo: no do riti. A pomohlo to - za 1.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. prosim vas, JULS sa v tom uz len vyzna... necitate noviny? fsecija pisu, ze pospolity lud to vie lepsie ako JULS, tak na tom nieco bude, ni?
    a fcul vazne:
    1. ide o osocovanie matky namiesto osocovania syna.
    2. ked je pri slovicku uvedene, ze nieco ine je vhodnejsie, mozeme ho smelo pouzivat podla svojej chuti. nesmelo ho mozeme pouzivat vtedy, ked je "substandardne", lebo to znamena, ze sa nepoklada za spisovne. cize neHADAM sa, ale mne sa "snáď" paci viac.
    3. blahozelam k maturite. :))))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Sedim v Göteborgu kde pisem po svedsky. Niekedy prekrucam svedsku gramatiku co mi ako cudzincovi zhovievavo prepacia a hned ma aj opravia. Stane sa vsak aj to ze niekto zbada ze nie vzdy je to z nudze, ale ze vlastne hladam lepsi vyraz.

    Nadavanie je spontanne, lezi pripravene na jazyku a caka na prvu lepsiu prilezitost aby vyletelo. Prvych desat rokov vo svedsku som pouzival len slovenske nadavky. Bol som na ne zvyknuty a nikdy ma nesklamali. Jedneho pekneho dna, bolo to v Parizi, sliapnem do psieho hovna (sedemdesiatych rokoch v Parizi to nebolo nic pozoruhodneho). Z mojich ust vsak tentokrat nevybehlo to zvucajne a spolahlive - hovno, ale nieco (aj zvukovo) uplne ineho, a to - šit, šit, šit...co je vlastne svedske slovo pre hovno. Zvukovo velmi rozdielne slova. Slovenske hovno sedi (s prepacenim) v hrdle, kdezto svedi ho maju na konci jazyka.

    Co sa tyka kurvy tak u svedov je to - zatacka. Ci uz do prava alebo do lava. Takze kurva s tymto novym obsahom sa ako nadavka vytratila z mojho nadavkoveho slovnika.
    Stane sa vsak ze ked som sam tak si dobre zanadavam po slovensky. Len tak, aby som nezabudol.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. To bolo veľmi vtipné :) Doteraz som pisal pouzival v korenspondencii s uradmi vyraz skurvenci, nevedel som, ze zkurvenci. Anciasa jeho :)
    Nataska, na Spitralskej uz kamaratky nemame, vystrnadili ich k Slovnaftu a na Panonsku. Tie k...vy, ked sme uz pri nich, v casoch, ked postavali pri Policajnom riaditelsteve ma vzdy pekne pozdravili pri mojej ceste za pivom. Boli slusne a rozhodne neboli ehm charaktery (uff, som v galerii), ale mali to iba ako povolanie. To som si zas odskocil... Dik, pobavil som sa viac ako poucil, pretoze ja si nic nepamatam :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. dnes zaujmavejsia fotka v plavkach po babicke :o)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Nataška, máš skvelý článok a ilustračnú fotku. Určite poteší nejedného skurvysyna.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Človek s vytríbeným citom pre rodný jazyk (a navyše tváriaci sa ako expert) by hádam nemusel používať výrazy ako nasledovný, vadiť, snáď...

    OdpovedaťOdstrániť
  10. letom svetom kodifikacnymi priruckami:
    - "vadiť" ma vhodnejsi variant, nie je mimo spisovnej sfery
    - "nasledovný" - dtto
    - o "snáď" som uz dnes pisala
    - "vytríbiť správ. vycibriť"
    cize: nehnevaj sa, ale to fakt nesadlo

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Bohovský článok :)
    Neviem čo viac dodať.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. preklikla som na teba od Borisa a nečakala, že sa "kurevsky" pobavím ;o)
    si dobrá!
    štylisticky zaujímavé, obsahovo poučné, gramaticky bez chyby a navyše vtipné - milujem takéto články!
    Helena

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Zaujímavý pohľad na túto problematiku, lebo aj ja som robil "výskum" v tejto oblasti. http://www.kefoweb.sk/?q=carovne_slovicka

    kefo

    OdpovedaťOdstrániť