Debilníček

Moja starká mala sivý karisblok. Zapisovala si doň tuším úplne všetko - zoznam na nákup potravín, prehľad darčekov pre celú rodinu na celý rok, nákres svetra, ktorý chcela vnučke uštrikovať k Vianociam, či také menšie domáce účtovníctvo. Volala ho svojsky – debilníček.

Potom mala ešte kalendár. Každý rok si doň prepísala narodeniny, meniny a iné výročia celej rodiny. Múdro.

Ja som si všetky veci držala v hlave. Posielanie pohľadníc som síce vymenila za rýchlejšiu „esemes“ formu, alebo jednoduchú gratuláciu cez mail, „skajp“, „fejsbúk“, prípadne som jednoducho oslávencovi zatelefonovala. Zoznamy nákupu som písala iba manželovi a synovi, ja som s prehľadom nakúpila všetko, čo bolo treba. Pamätala som si, čo komu priniesť, čo kedy mám urobiť. Milión hesiel a množstvo PIN-kódov od platobných kariet a mobilných telefónov som nosila v hlave.

Nedávno som zistila, že starnem. S prvým šedivým vlasom som sa nejako vysporiadala, vrásky ešte nemám, ale zabúdam. Občas zájdem do obchodu a neviem si spomenúť na to, kvôli čomu som tam išla. Krúžim po predajni, nakúpim kopec prkotín (najčastejšie granko alebo čierne korenie) a doma zistím, po čo som vlastne išla. A že už máme päť škatúľ granka, alebo štyri balenia čierneho korenia. V obchodnom dome ťukám do terminálu číslo, ktoré je na 100 percent mojím PIN-om. Po treťom omyle nechávam nákup tam a doma si spomeniem, že to bol PIN k starej karte. Na „fejsbúku“ som zistila, že silné heslo je také, ktoré nemám šancu si zapamätať. Za posledné dva týždne som si tam nechala meniť heslá asi trikrát. Gratulácie k sviatkom vybavujem dva až tri dni po... Dokelu, ja fakt zabúdam!

S piatimi škatuľami granka svoju zábudlivosť ťažko doma zamaskujem. K tomu tie čierne korenia... S tým treba niečo robiť. Mobil s pripomienkami by nebol zlý, ale ja som klasik. Alebo konzerva. Ako Nataša. Mobil je telefón, má slúžiť na telefonovanie. Dobre, som ochotná pripustiť celkom praktické využitie – posielanie správ a raňajšie budenie. Tak som si vybrala diár, ktorý som dostala v práci k meninám.

Diár je skvelá vec pre ľudí s grafomanskými sklonmi. Čiže aj pre mňa. Zapísala som si doň najbližšie termíny, poznačila svokrine narodeniny a silné heslo do „fejsbúku“. Štrikovanie svetra komukoľvek považujem za vyšší level, takže nákres sa nekoná. Ale zato tam mám zapísané iné dôležité veci - napríklad 11. mája bratrancove narodky a 15. mája objednávku k dentálnej hygieničke.

Aj tak som na obe veci zabudla. Ešte šťastie, že svokra má narodeniny až o týždeň. Lebo to by bol prúser.

Andy Sekanová