Som Bambulín. Taký sa nesmie ničoho chytať. Technického vôbec nie. Najmä v domácnosti. Iskriaca zásuvka. Kvapkajúci vodovod. Padnutá garniža (sviňa Pupún). Tvorba dier v stenách kvôli policiam. A podobne. Proste ne a ne. Občas to však skúsim. Či som sa nezlepšil. Ee, nezlepšil. Len trochu. Raz som presťahoval počítač. Aj s príslušenstvom. Sám. V rámci izby. Od okna k stene. Káble, repráky, modem, myš, podložka, zvukové koliesko (fakt, aj také mám). A iné nezmysly. Zapojil som odznovu a fungovalo to. Opil som sa od šťastia.
Asistenčná služba Elvia na mňa spomína dodnes. Už dlhé roky. S rehotom. Platil som havarijnú poistku. Allianzu. Za Favorit. Storočný. Cestou som dostal defekt. Normálny. Nešlo mi odskrutkovať koleso. Nenašiel som skrutky. Mrholilo. Mokol som. Nadával. Nestíhal som do práce. Zavolal som do Elvie. Prišli dvaja servisáci. Pýtali sa, aký mám problém. Odvetil som, že čudné kolesá. Nemajú totiž skrutky. Pozreli na seba. Potom na mňa. Ako na debila. Dali dole puklice. Boli tam. Skrutky. Vymenili defekt a so smiechom odišli. Neplatil som nič. Do 2 tisíc korún to bolo v cene. Pani z Elvie mi volala, či som bol spokojný. So službami. Jej hlas znel pobavene. Cítil som to. Neklamem. Mal som svedka. Na defekt. Aj na telefonát. Dodnes to všelikomu rozpráva. Zákerák.
Aj inokedy som mal defekt. Na Felde. Požičanej. Už som bol múdrejší. Dal som dole puklice. Skrutky cez ne bolo vidno. Paráda. Auto som dal na hever. Teda, chcel som dať. Nešlo to. Tá páčka sa odmietala točiť. Preklial som požičovňu áut. Aj s jej pokazeným heverom. Snežilo. Mokol som. V aute Pupún. Mňaukal. Nadával som. Stopol som iné auto. Vystúpil mladý pár. Chalan na mňa čudne pozrel. Ako na debila. Obrátil hever na opačnú stranu. Vymenil koleso. Vraj to nesmiem vkladať naopak. Lebo páčka ryje do zeme. Neklamem, mám svedkyňu. Dodnes to všelikomu rozpráva. Nečudujem sa.
Dnes mám Ford. Starý, ale jarý. Nehrdzavý. Nie ako Favorit. Nie ako Felda. Posledný defekt som mal pred barákom. Nedávno. Na obe kolesá. Ľavé. Naraz. Už som neriskoval, zavolal som servis. Prišli, vymenili. Zaplatil som. Hotovo. Dobre som spravil. Držím sa toho dodnes. Doslova. Veď čujte.
Pokazil sa plavák. Na onom. V tej miestnosti. Kde sa oné. Voda tiekla furt. Nezastavila sa. Rozmontoval som plavák. Aj ho zmontoval. Ostala mi v rukách ihla. Akási. Asi tam patrila. Neviem. Možno pochádzala z iného majstrovania. Odkiaľ to mám vedieť? Zavolal som firmu. Inštalatérsku. Našiel som na nete. Prišla. Opravila. Vymenila celú nádržku. K tomu aj hadicu. Potom ma skásla. O nemálo.
Aké ponaučenie z toho vyplýva? Autori puklíc, heverov na autá a ihiel v plavákoch sú zločinci proti ľudskosti. Jedine, že by nie.
Článok je dôkazom, že na tento blog už fakt môže písať hocikto. Aj pacienti.
Karol Sudor
Asistenčná služba Elvia na mňa spomína dodnes. Už dlhé roky. S rehotom. Platil som havarijnú poistku. Allianzu. Za Favorit. Storočný. Cestou som dostal defekt. Normálny. Nešlo mi odskrutkovať koleso. Nenašiel som skrutky. Mrholilo. Mokol som. Nadával. Nestíhal som do práce. Zavolal som do Elvie. Prišli dvaja servisáci. Pýtali sa, aký mám problém. Odvetil som, že čudné kolesá. Nemajú totiž skrutky. Pozreli na seba. Potom na mňa. Ako na debila. Dali dole puklice. Boli tam. Skrutky. Vymenili defekt a so smiechom odišli. Neplatil som nič. Do 2 tisíc korún to bolo v cene. Pani z Elvie mi volala, či som bol spokojný. So službami. Jej hlas znel pobavene. Cítil som to. Neklamem. Mal som svedka. Na defekt. Aj na telefonát. Dodnes to všelikomu rozpráva. Zákerák.
Aj inokedy som mal defekt. Na Felde. Požičanej. Už som bol múdrejší. Dal som dole puklice. Skrutky cez ne bolo vidno. Paráda. Auto som dal na hever. Teda, chcel som dať. Nešlo to. Tá páčka sa odmietala točiť. Preklial som požičovňu áut. Aj s jej pokazeným heverom. Snežilo. Mokol som. V aute Pupún. Mňaukal. Nadával som. Stopol som iné auto. Vystúpil mladý pár. Chalan na mňa čudne pozrel. Ako na debila. Obrátil hever na opačnú stranu. Vymenil koleso. Vraj to nesmiem vkladať naopak. Lebo páčka ryje do zeme. Neklamem, mám svedkyňu. Dodnes to všelikomu rozpráva. Nečudujem sa.
Dnes mám Ford. Starý, ale jarý. Nehrdzavý. Nie ako Favorit. Nie ako Felda. Posledný defekt som mal pred barákom. Nedávno. Na obe kolesá. Ľavé. Naraz. Už som neriskoval, zavolal som servis. Prišli, vymenili. Zaplatil som. Hotovo. Dobre som spravil. Držím sa toho dodnes. Doslova. Veď čujte.
Pokazil sa plavák. Na onom. V tej miestnosti. Kde sa oné. Voda tiekla furt. Nezastavila sa. Rozmontoval som plavák. Aj ho zmontoval. Ostala mi v rukách ihla. Akási. Asi tam patrila. Neviem. Možno pochádzala z iného majstrovania. Odkiaľ to mám vedieť? Zavolal som firmu. Inštalatérsku. Našiel som na nete. Prišla. Opravila. Vymenila celú nádržku. K tomu aj hadicu. Potom ma skásla. O nemálo.
Aké ponaučenie z toho vyplýva? Autori puklíc, heverov na autá a ihiel v plavákoch sú zločinci proti ľudskosti. Jedine, že by nie.
Článok je dôkazom, že na tento blog už fakt môže písať hocikto. Aj pacienti.
Karol Sudor
A ja že ako tie rôzne služby môžu prežiť. Už viem. Chodia k Tebe Karči ;-)
OdpovedaťOdstrániťvdaka mne kriza drobnych zivnostnikov nikdy nepolozi:)
OdpovedaťOdstrániťStrašne veľa je nás takých. A niektorí robíme v denníku SME.
OdpovedaťOdstrániťNapríklad: kúpil som nový bicykel. Na prvej jazde však odkvecol volant a skoro som sa zabil v kríkoch, niečo nebolo dotiahnuté. V ruke kľúč, hľadám, ktorý je to závit. Potočil a skoro pretočil som všetky. Nič, prešiel som skoro 10 km pešo. Doma mi ukázali, že je pod takou umelinou hneď pri rúčke. Dve pokrútenia, bolo po robote.
Kúpil som stoličku v IKEA. Postup na štyri body, skladám asi dve hodiny. Zložil som, ale čosi ostalo. Vravím si, severania nám prajú. Aj odskúšam. Rozpleskol som sa na zem, stolička sa rozletela.
Došla na mňa chuť majstrovať a tak som sa rozhodol urobiť zo stolovej lampy posteľnú. Prišrouboval na rám, skúsil, či drží a dal sa do večerného čítania. Plesk, čosi objemné mi presklo po hlave. Monokel na dva týždne.
Minule v redakcii došiel toner na tlačiarni. Pobehujem, aj mi dali do ruky krabicu s novým. Vrátim sa naspäť, že nech to tam dajú oni, že ja neviem kde a ako sa to robí.
- Veď si preboha vedúci počítačovej prílohy, a ty nevieš vymeniť farbu do tlačiarne? čudujú sa.
Vďaka bohu za zamestnanie, kde môžem písať o tom, čo iní ľudia reálne robia.
Mňa prepadne panika, keď si už neviem poradiť so zdanlivo jednoduchým problémom, a taký sa mi javí každý, ktorý chcem vyriešiť, zrazu hups, som v prieseri a vyvolávam odborníkov :).
OdpovedaťOdstrániťPupún sviňa? A ja furt, že je to mačka :)
OdpovedaťOdstrániťVeru. Skoro. Dobre. Len som sa trochu. Toto. Zasekaval.
OdpovedaťOdstrániťNeda. Sa. To. Citat. ^^anonym. Ma. Pravdu.
OdpovedaťOdstrániťTak. To. Ma. Mrzi.:)
OdpovedaťOdstrániťto. bol. zjavne. autorsky zamer.
OdpovedaťOdstrániťtomas: ccc, uz potom chapem, preco do pocitacovej prilohy pise milan gigel. treba vsak obcas citat aj diskusie, co si o tom pisani myslia citatelia.
hmm, toto je tusim o mne :-)
OdpovedaťOdstrániťnastastie, ked uz nudza prikvaci, s pomocou netu je uz mozne zvladnut takmer vsetko. prave minuly tyzden som guglil, ktora farba kablu je nulak a ktora faza. svetlo svieti a ja nie, takze uspech
Suhlas s dusoft-om
OdpovedaťOdstrániťkeby si tak úprimne priznali svoju nešikovnosť tí opoziční a tertosektoroví politici-ekonomi.ktorí vidia a uznávajú za správne len svoje spôsoby riešenia dopadov celosvetovej krízy na Slovensko...
OdpovedaťOdstrániťhmm, ja mam zvacsa opacny problem. Ked si na cosi netrufnem a zavolam majstrov, tak sa po chvyly nevydrzim pozerat na tych "majstrov" a je to a som nuteny si polovicu urobit sam, dokonca niekedy s vlastnymi nastrojmi.
OdpovedaťOdstrániťNapr. som si raz netrufol namontovat satelit. Zavolal som odbornu firmu, hadam to bude profi. Ake bolo moje prekvapenie ked zazvonil pitimuzik s kufrikom od hilty a jal sa vyklanat z mojho okna. Div som neosedivel. Vykloneny na 90% a nie a nie vyvrtat s tym jeho prditkom diery do panelu. Nevydrzal som, zobral som svoje kladivo a vyvrtal a namontoval si cely satelit sam. Chlapik si vypytal 500sk a viac som ho nevidel a ani nechcel vidiet.
Karol, vdaka za sprijemnenie rana, pre mna fajn pocitanicko, pre Teba kazdodenna realita :) tu tykam, ved sme na blogu, nie na maili, heh.
OdpovedaťOdstrániťjasne, enem tykaj, som sa oholil, takze vyzeram mladsie ako inokedy:) a dikes
OdpovedaťOdstrániťhmm.. a este som chcela, ja sluzby odbornikov vyuzivam casto... vlastne tym pacham dobre skutky, ked sa vzdy tvarim ako total nemehlo, javim velky zaujem o ich pracu a im taaak rastie sebavedomie. Len skoda, ze pri otvaracovi zabuchnutych dveri, co si za 10 sekund prace berie 40 EUR, to nemozem hrat dokonale.... vzdy ma posle za roh, aby som nevidela, ako sa da vlupat do vlastneho bytu... Iv.
OdpovedaťOdstrániťNo ja sa vitam v klube :)
OdpovedaťOdstrániťrdb
jak sa toto mohlo dostat do vybrali.sme ... ?
OdpovedaťOdstrániť... tak dam sem aj moju skusenost s "asistencnou sluzbou" ... mal som raz jeden automobil renaultovie znacky, ktory sa vyznacoval takou vymozenostou, ze namiesto rezervneho kolesa bol vybaveny akousi penou na opravu defektu a tiez kartickou na asistencnu sluzbu. No a stalo sa, ze som ju potreboval ... nie niekde v dzungli, ale v civilizacii, v Kosicoch, v priemyselnej Saci. Pena by sa hodila azda na oholenie, na rozfaklenu gumu urcite nie. Takze volam na cislo z karticky ... po umornom overovani mnohociselnopismenkoveho VIN kodu (ze ci mam na ich sluzbicku dealerom auta predplateny narok) nastalo povzbudivo razne jednanie - ich agenti nemaju cas nazvys, tak vraj by bolo vhodne keby som cas do ich prichodu stravil uzitocne - pripravou auta, heveru, a rezervneho kolesa na asistencne odbornu vymenu. Ked som uviedol kartickoveho asistenta do reality, tak po dlhsom odmlcani priznal ze oni ziadne kolesa nemaju ... po hrubom opakovanom natlaku z mojej strany sa zacal pokus o riesenie. Toho som sa po 3 hodinach nakoniec dockal. Na miesto dorazil mlady chudy kravatovy manager, mlady chudy monterkovy chlapec a koleso priblizne podobneho rozmeru ako boli zvysne na mojom aute. Asistencna vymena sa odohrala tak, ze bez mojej fyzickej asistencie by si asistujuci odbornici neporadili, sroby sice horko-tazko odsrobovali, ale ani spojenym usilim nedokazali skopnut koleso z disku auta ... takze som si vymenu dokoncil radsej sam. Sroby dotiahnute anorektickymi asistentmi by som mozno cestou postracal. No a tak som s nemalym poldennym meskanim pokracoval v ceste, bars aj bolo auto mierne naklonene lebo presny rozmer pani asistenti nezohnali...
OdpovedaťOdstrániťNevidím to tragicky.
OdpovedaťOdstrániťZ osobnej skúsenosti - na Tvojej dcére sa môže podobná vlastnosť vyvŕbiť opačným smerom.
hihihi Tiez mam kamosa. Tiez vegetarian. Tiez minule zaplatil 90 e za to, ze si strhol zavit v kupelni na vodovode a nevedel, kde sa sakra vypina voda v byte. Najprv sa pytal susedy - 80 rocna pani tiez netusila. Potom vypol vodu - rano pred 8mou, dobrak jeden - polke bytovky. Zavolal instalatera. Teraz vie, kde sa v byte vypina voda :)
OdpovedaťOdstrániťKed sme raz spali v penzione s pristelkom, bal sa ho rozlozit, lebo sa obaval, ze ho uz nikdy nezlozi. Z toho isteho dovodu v byte nikdy nesklada gauc, na ktorom spava. Pre istotu.
Ale vie opravit defekt na bicykli. Sifon mu chodim cistit ja, ked treba. A ze zeny nie su technicky zdatne. Vzdy ma to bavilo viac ako hackovanie. Tiez som vegetarianka. Takze tam asi korelacia nebude. :)