Keď som sa chystal na cestu, pochválil som sa (samozrejme;) ľuďom, s ktorými, či už chcene a vedome, alebo z nutnosti prichádzam do kontaktu. Od prajnosti až po iracionálnu blbosť, s tým všetkým som sa stretol. Blbosti bolo viac (iracionálna nenávisť niektorých vševedkov voči všetkému americkému dosiahla vrchol).
Pre mňa tých osem dní znamenalo viac, ako niekoľko rokov v mojom živote. Samotný pohľad na tabuľu v Bowery, či dotyk s murivom pilierov Brooklynského mostu, by mi stáli za tú cestu...
Veselšie:
Minulý rok som si všimol zákaz fajčenia na letisku vo Schwechate: v mojom obľúbenom bare zmizli popolníky - len tak, mirniks dirniks. Z mesiaca na mesiac. Viem, že v lietadlách je zakázané fajčiť už dlhšie. Voľakedy ste s mohli na zadných sedadlách potiahnuť aj z cigary. S odstupom času považujem fajčenie v akomkoľvek uzatvorenom priestore za hlúposť. Iba popolníčky na podrúčkach kresiel (a na záchode) pripomínajú časy, keď to bolo celkom bežné.
Ale kampaň proti fajčeniu postupne predbehla všetky očakávania. Na viedenskom letisku som zbadal izolované fajčiarske búdky, ktoré považujem za zverinec. Nedôstojné a neľudské sklené klietky, ktoré majú nám, hriešnikom, podsúvať myšlienku, že sme úbohé kreatúry bez chrbtovej kosti. Teda tí, ktorí sa nevieme vzdať zlozvyku (a pokojne napíšem, že aj radosti z fajčenia). Ľudské kreatúry (vystavené za sklom, aby bolo pokorenie dostatočné) podhodené pohŕdaniu nefajčiarskej väčšiny. Vošiel som do jednej, ale klimatizácia je v tom malom priestore nevyhovujúca. Ovanul ma príšerný smrad z nedopalkov.
Súčasná ochrana pred terorizmom vytvorila z letísk uzatvorené, plnoklimatizované zariadenia, z ktorých neprekĺzne ani myš. Ak cestujete dlhšie, a ak vám, nedajboh, odletelo lietadlo, na ktoré ste mali prestúpiť, stávate sa väzňom, ktorý sa nedostane von. Až do odletu ďalšieho. Ak prejdete osobnou kontrolou, už nie cesty späť.
V Paríži sme išli koridormi (s nespočítateľnými bezpečnostnými kontrolami) vyše polhodiny, kým sme prišli k našej bráne. Po ceste už neboli fajčiarske zverince (inak to naozaj nazvať nemôžem) a pred samotnou kontrolou ani šanca dať si posledného šľuka pred dlhým letom.
Na letisku Charlesa de Gaulle v Paríži je situácia rovnaká, viď priložená fotografia skleného zverinca (s tým rozdielom, že na ceste k odletovej bráne, som ďalší nenašiel). Zaťal som sa, že vydržím až do New Yorku. Netušil som, čo ma ako tuhého fajčiara čaká tam.
Nevyznám sa v lietadlách ako naša milá jazyčnica, model rozoznám, až keď sa usadím na mieste a otvorím inštrukcie pre prípad havárie (sú naprd, málokedy sa stalo, aby ľudia prežili na hladine oceánu a inštruktáž sa z osemdesiatich percent venuje práve tomuto nezmyslu). Tam je napísané, akým lietadlom letím. Spomínam si, že z Viedne to bol Airbus 319, z Paríža Boeing 777. To bolo obrovské lietadlo. Je celkom možné, že je na fotografii práve ono.
Táto obrazovka ma fascinovala. Počas celej cesty som od strachu nezažmúril oči. Nepozeral som filmy ani hudobné klipy. Celý čas som sledoval polohu lietadla a čas, kedy by sme mali pristáť na letisku JFK. Pre tých, ktorí ešte neleteli, alebo pre tých, ktorí leteli dávnejšie ako ja, je to absolútna novinka. Preto prosím profesionálnych vzdušných vlkov, aby boli zhovievaví k môjmu nadšeniu.
Pred odletom:
Celú cestu som sa modlil. Keby som letel dnes, po najnovšej havárii jemenského Airbusu, asi by som bol pod sedatívami. Takto som si vypomohol iba dvomi malými fľaškami merlotu a anopyrínom, ktorý mi jazyčnica poradila ako prevenciu proti embólii:)
Po niekoľkých otčenášoch a po večeri s vínom sme s veľkým rachotom o 21.15 pristáli v New Yorku.
Privítal ma obrovitý (ako z filmu) vyšportovaný policajt s čisto americkým menom Romanowich:) Odovzdal som odtlačky, odpovedal na pár otázok a do pasu dostal pečiatku. Pred letiskom som si slastne zápalil prvú cigaretu po desiatich hodinách. Ale hneď som ju aj zahasil. Tučnučká černoška mi podala do rúk lístok s číslom a menom taxíkára, ktorý nás mal odviezť na Long Island. Žltý ford so zabudovaným GPS pre kontrolu trasy. Vlhko a teplo. O štyridsať minút nás vysadil pred hotelom. Rútil sa pomerne rýchlo po Queensborough Blvd. Rozmýšľam, koľko by som zaplatil v Bratislave? On chcel 35 dolárov. Vyzerá to, že v NY sú taxíky lacnejšie.
Boris Burger
Súvisiace články:
Nechcel som byť sám v NY I.
Nebol som sám v Harleme
zaujimave, zavidim. sedi sa v NY taxikoch iba vzadu ako vo filmoch, alebo aj vpredu ako u nas?
OdpovedaťOdstrániťa embolia nikde! :) to mam radost. 777 som ti ticho zavidela, s tym som sa este nezoznamila. zato na Heathrow sa nefajci vobec, ani v zverincoch. da sa tam len dobre hadat nasledkom nervozity z nedostatku nikotinu. :)
OdpovedaťOdstrániťTaxiky maju sklenu (plexisklovu) prepazku, ja som sa povodne hrnul na miesto vedla sofera :D, ale dvere boli zamknute,komunikovali sme cez okienko v skle. Dakujem!
OdpovedaťOdstrániťNataska, nikde :P No, rad by som raz letel Jumbom, to je ten najvacsi obor. Teda, asi... Ty sa vyznas. Ale ako sa poznam, mam opat na par rokov s lietanim pokoj.
OdpovedaťOdstrániťBoris, to Jumbo si rozmysli, nie je Jumbo ako Jumbo:) Ja som letel v decembri do Thajska, Jumbom. Bolo však staršieho data, v sedadle pred sebou som nemal multi centrum, bola k dispozicii iba crt obrazovka vysiaca zo stropu, obshlujuca niekoľko radov. To je dost minus, hlavne ked letis 13-14 hodin.
OdpovedaťOdstrániťPreco sa na Slovaci este stale uverejnuju taketo hlupe clanky? Je to naozaj taka uzasna vec byt na letisti, alebo niekam letiet?
OdpovedaťOdstrániťheh, pobavili ma odseky o nemožnosti šluknutia si ;o)
OdpovedaťOdstrániťpriznám s,a že Amerika ma nikdy nelákala, resp. NY, no tak som sa začítala, až bolo ľúto, že si nedokončil - nateraz!
počkám si na pokračovanie..
Ja si myslim, ze na letisku nebola drviva vacsina Slovakov, som svojim sposobom skromny pionier na poli leteckej osvety :D
OdpovedaťOdstrániťno hlavne jumbo uz nejaky ten rok nie je najvacsie lietadlo odkedy mame europsky A380
OdpovedaťOdstrániťAhoj, gratulujem k peknemu vyletu, ja som si tiez splnil sen, v septembri letim do NYC, tiez s Air France :)
OdpovedaťOdstrániťked som v roku 2003 letel prvy krat do USA tiez to boli pre mna strasne novoinky, zabavny system kde si mozes pozerat filmy a pocuvat hudbu, JFK, NYC, zlte taxiky, metro. Jasne ze som si vsetko fotil a zo vsetkeho bol kompletne mimo. Teraz tu zijem stvrty rok, a pride mi to vsetko neuveritelne bezne.
OdpovedaťOdstrániťpre turistov co planuju ist do NYC nmam jednu zasadnu radu - zlty taxik vas musi zobrat kdekjolvek v ramci NYC. Ak tvrdi opak treba mu povedat ze si odpisete cislo jeho licencie a reportujete ho na 311 (mestska lefeonna linka na rozne zalezitosti). hned pojde kde chcete. taxikari nemaju GPS - az na pare vynimiek. to co vidite v zadu je nieco k comu oni nemaju (a nechcu mat) pristup. cokolvek mimo manhattan je velky rebus lebo poznaju LEN manahattan. berte len zlty taxik a nic nie, takzvane gipsy cap (spravidla cierne limuziny) si moze dovolit zobrat niekto kto presne vie kolko ma do danej lokality platit, inak vas osklbu o kopec prachov. na konci dajte taxikarovi sprepitne cca 15 percent inak bude zazerat. a neodporucam skusat platit kartou, neznasaju to.
uzivajte nyc :)
Jej, ja som tiez bola v NYC asi pred mesiacom, na tyzden, len tak si uzivat zivot na Manhattane. To mesto ma caro a vzdy sa tam rada vratim. Ja som myslim videla zlty taxik, kde bolo miesto vedla sofera oddelene plexisklom, takze aj vpredu sa dalo sediet.
OdpovedaťOdstrániť