Prvý Európan, ktorý vkročil na územie dnešného New Yorku, bol holandský kapitán Adriaen Block. V roku 1613 mu zhorela v manhattanskom zálive loď.
Ostal tam aj s posádkou niekoľko zimných mesiacov, kým si nepostavili, s pomocou Indiánov, novú.
Podľa Wikipédie ako prvý objavil miesto taliansky prieskumník v službách Francúzska Giovanni da Verrazzano v roku 1524. Nazval ho Nouvelle Angoulême.
Bola to divočina, na obrázku je loď Henryho Hudsona.
Oveľa známejší je Holanďan Peter Minuit. O nejakých 100 rokov urobil s Indiánmi kšeft, pri ktorom by dnes zbledol aj Donald Trump, voľakedy John Rockefeller, alebo pred pár rokmi Jozef Majský. Za 60 guldenov (legenda hovorí o 24 dolároch) kúpil od domorodcov ostrov Manhattan.
V tých časoch to bola divočina a Indiáni nechápali ako možno vlastniť zem pod nohami, prírodu navôkol, vodu v riekach. Ja to nechápem ani dnes:) Bol to pre nich slušný obchod.
Minuit položil základ mestu Nový Amsterdam, ktoré pod názvom New York pre postmodernú dobu znamená toľko, čo Rím pre antiku, alebo čo bude znamenať Peking pre koniec tohto storočia.
Johannes Vingboons (1664): Nový Amsterdam
Nakoniec sa Nového Amsterdamu zmocnili Angličania a premenovali ho na Nový York.
Ale mesto, ktorého základy siahajú do začiatkov sedemnásteho storočia, má oficiálne iba stojedenásť rokov.
Bowery. NY okolo roku 1898
V roku 1898 boli k centrálnemu Manhattanu právne pričlenené štvrte Bronx (podľa švédskeho osídlovateľa, kapitána Jonasa Jonsona Broncka), Brooklyn (podľa holandského Breuckelenu), Queens (kráľovský názov je odvodený od titulu Kataríny Braganza, nevesty nešťastného Karola I. Stuarta, manželky jeho syna Karola Druhého), Staten Island (dnes štvrť s najmenším počtom obyvateľov, osídlená temer sto rokov pred vznikom Nového Amsterdamu).
Legendárna fujavica 1888. Krátko pred vznikom "právneho" NYC.
New York je jedným z miest, ktoré som túžil vidieť. Odjakživa. Vedel som, že nemám šancu. Pre človeka, bez blízkeho príbuzenstva v USA, bolo prakticky nemožné dostať sa v minulom režime do Ameriky. S výnimkou športovcov, vynikajúcich odborníkov, agentov a pokrvnej rodiny.
Náhoda zapríčinila, že sa mi to o niekoľko hodín podarí. Neuveriteľné! Chcem sa s tou radosťou podeliť.
S obdivom k cestovateľskej vášni vynikajúcej autorky Blanky Ulaherovej musím napísať, že som pred cestou myslel aj na ňu: v niečom sa zhodujeme (okrem generačnej príslušnosti), vieme sa nadchnúť pre čaro okamihu. Tak, ako ona, letel by som niekoľko hodín, aby som si posedel pár minút pred halou Budokan (napríklad). Jej NY nevyšiel a je mi to úprimne ľúto. Dúfam, že inokedy.
Vďaka za krásne články, Blanka!
A musím myslieť aj na Máriu Modrovichovú, ochotnú a láskavú svetobežníčku. Akosi mi ten súčasný New York približovala článkami v .týždni aj na Smeblogu. Pomohla mi radami. Ona je uz Newyorčanka. Patrí tam!:) Vďaka, Majka!
Klasické mrakodrapy. Kam sa hrabú dnešné sklené monštrá?
(foto Boris Burger ml.)
Boris Burger
(Pokračovanie nabudúce)
Ostal tam aj s posádkou niekoľko zimných mesiacov, kým si nepostavili, s pomocou Indiánov, novú.
Podľa Wikipédie ako prvý objavil miesto taliansky prieskumník v službách Francúzska Giovanni da Verrazzano v roku 1524. Nazval ho Nouvelle Angoulême.
Bola to divočina, na obrázku je loď Henryho Hudsona.
Oveľa známejší je Holanďan Peter Minuit. O nejakých 100 rokov urobil s Indiánmi kšeft, pri ktorom by dnes zbledol aj Donald Trump, voľakedy John Rockefeller, alebo pred pár rokmi Jozef Majský. Za 60 guldenov (legenda hovorí o 24 dolároch) kúpil od domorodcov ostrov Manhattan.
V tých časoch to bola divočina a Indiáni nechápali ako možno vlastniť zem pod nohami, prírodu navôkol, vodu v riekach. Ja to nechápem ani dnes:) Bol to pre nich slušný obchod.
Minuit položil základ mestu Nový Amsterdam, ktoré pod názvom New York pre postmodernú dobu znamená toľko, čo Rím pre antiku, alebo čo bude znamenať Peking pre koniec tohto storočia.
Johannes Vingboons (1664): Nový Amsterdam
Nakoniec sa Nového Amsterdamu zmocnili Angličania a premenovali ho na Nový York.
Ale mesto, ktorého základy siahajú do začiatkov sedemnásteho storočia, má oficiálne iba stojedenásť rokov.
Bowery. NY okolo roku 1898
V roku 1898 boli k centrálnemu Manhattanu právne pričlenené štvrte Bronx (podľa švédskeho osídlovateľa, kapitána Jonasa Jonsona Broncka), Brooklyn (podľa holandského Breuckelenu), Queens (kráľovský názov je odvodený od titulu Kataríny Braganza, nevesty nešťastného Karola I. Stuarta, manželky jeho syna Karola Druhého), Staten Island (dnes štvrť s najmenším počtom obyvateľov, osídlená temer sto rokov pred vznikom Nového Amsterdamu).
Legendárna fujavica 1888. Krátko pred vznikom "právneho" NYC.
New York je jedným z miest, ktoré som túžil vidieť. Odjakživa. Vedel som, že nemám šancu. Pre človeka, bez blízkeho príbuzenstva v USA, bolo prakticky nemožné dostať sa v minulom režime do Ameriky. S výnimkou športovcov, vynikajúcich odborníkov, agentov a pokrvnej rodiny.
Náhoda zapríčinila, že sa mi to o niekoľko hodín podarí. Neuveriteľné! Chcem sa s tou radosťou podeliť.
S obdivom k cestovateľskej vášni vynikajúcej autorky Blanky Ulaherovej musím napísať, že som pred cestou myslel aj na ňu: v niečom sa zhodujeme (okrem generačnej príslušnosti), vieme sa nadchnúť pre čaro okamihu. Tak, ako ona, letel by som niekoľko hodín, aby som si posedel pár minút pred halou Budokan (napríklad). Jej NY nevyšiel a je mi to úprimne ľúto. Dúfam, že inokedy.
Vďaka za krásne články, Blanka!
A musím myslieť aj na Máriu Modrovichovú, ochotnú a láskavú svetobežníčku. Akosi mi ten súčasný New York približovala článkami v .týždni aj na Smeblogu. Pomohla mi radami. Ona je uz Newyorčanka. Patrí tam!:) Vďaka, Majka!
Klasické mrakodrapy. Kam sa hrabú dnešné sklené monštrá?
(foto Boris Burger ml.)
Boris Burger
(Pokračovanie nabudúce)
ty ides do NY? kedy? na ako dlho? jaaaj, ako ti zavidim. happy cestu aj pobyt:´-)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, som poctená.
OdpovedaťOdstrániťBorisko, ty vieš a ja sa už teším na riporty :)
OdpovedaťOdstrániťvravim si, ze jednu fotku odtial musim mat ;)
OdpovedaťOdstrániťTak sa drž, vydrž nefajčiť v tom lietadle a hlavne nasávaj atmošku, nech nám to všetko poriadne popíšeš a porozprávaš ;-) Šťastnú cestu Boris.
OdpovedaťOdstrániťBon voyage Borisko!
OdpovedaťOdstrániťA na tvoje pohlady sa uz teraz tesim.
RDB
Boris, šťastný let. Obom.
OdpovedaťOdstrániťteším sa s tebou z novopoznaného
OdpovedaťOdstrániťje to taký intímny pohľad - to sa mi páči - veľmi "človečenské" a takmer iné, akoby možno niekto očakával. Aj fotky - niekedy sú obyčajné veci viac...Páči sa mi to.
OdpovedaťOdstrániť