December

Do Vianoc ostáva niekoľko dní, ktoré sa ešte nezačínajú predlžovať, vonku fúka vietor pripomínajúci jeseň a mrznúť ešte poriadne nezačalo. Nula je iba občas, zriedka. Ledva si to všímame, keď v papučiach a vetrovkách posedávame na balkónových stoličkách a poťahujeme z cigariet. December je zatiaľ iba obyčajný, bez atmosféry.

Rána sú tmavé a veľmi podobné, mača sa líška pradením a potom zaspí pod stolom, pod novým starým stolom, ktorý nám z kuchyne urobil jedáleň. Tešíme sa z neho, všetci traja, pri raňajkách môžeme konečne pozerať z okna na stromy a hovoriť, že paráda. Že tu sa teraz žije.

Boli sme na Vianočných. V sobotu po obede, len tak sa tam pozrieť. Prechádzali sme popri stánkoch, ruka v ruke, všade hlava na hlave, až sme mali strach, že sa stratíme. Ako to čaro, ktoré som niekedy nasávala, keď som tam postávala v dave. Stále si sa otáčal dozadu, či som tam, a ja som občas skríkla počkaj, keď ťa dav uniesol o kúsoček ďalej, ako sa mi zdalo bezpečné.

Stánky sa nezmenili. Pozerali sme medovníky, mali chuť na medovinu a nestihli si ju kúpiť, ani lokše a ani punč, lebo všade to žilo, všade bol prílišný hluk. Ako v mravenisku na jar, akoby celé mesto bolo na tom malom priestore a chcelo ochutnať, čo kto ponúkal. Vône sa koncentrovali do mraku dymu nad stánkami, zliali sa jedna do druhej a vyznievali ako žena navoňaná viacerými voňavkami. Ťažko, nevoňavo, nevábne.

Už ma viac láka pokoj. V stánku na periférii si pýtam cigánsku, ohrejú mi ju v mikrovlnke a ja márne hľadám to teplo, o ktorom sa v tomto čase hovorí. Také to, čo má mať každý v duši, v sebe. Také, ktoré mikrovlnka nevyrobí, aj keď chvíľu tá žemľa hreje ruky. Kým sa dostanem k náplni, je studená a ťažko jedlá. Mením ju za teplý čaj v kaviarničke s takmer domáckou atmosférou a zapálenou sviečkou zabalenou v pozlátku.

Niekedy mám pocit, že je lepšie ostať doma. Povedať si, že na darčeky je ešte dosť času, uvariť si víno so škoricou a klinčekmi a naberať ho do šálok žufankou. A stojac na balkóne sledovať, ako sa z neho parí a hovoriť si, že hreje.

Lebo ozajstné teplo nepotrebuje davy.

Dana Sudorová