10. 12. 2009
Somewhere in the City
Môže to byť trebárs 8. obvod nášho malebného gastrofobického mesta, Ulica Slovenskej obchodnej inšpekcie číslo 10 000. Viac mi nedovolili povedať.
Mám ten bufet celkom rada. Nie všetko sa im podarí, ale moju dyspepsiu berú vážne a za šalát namiesto prílohy nepýtajú doplatok. Dá sa kúpiť pol porcie. Rešpektujú môj nekultúrny zvyk obedovať v najčudnejších časoch a čítať si pri tom noviny, ktoré mi aj donesú, dakedy včerajšie. Pýtajú sa, či mám veľa roboty a ako ide život. Matka s otcom sa striedajú pri varení a pokladni, syn roznáša. Títo traja makajú v podníčku, ktorého obrat sa neodvážim odhadnúť. A jedného letného dňa im do toho vstúpia ochrancovia spotrebiteľa.
Dve ženské sa dobre a zadarmo nažrali, potom majiteľke povedali, že v jej podniku našli jediný nedostatok: pod tabuľkou so zákazom fajčenia chýba oznam o paragrafe, podľa ktorého je tento zákaz vydaný a ktorý prevádzka musí mať verejne vycapený rovnako ako onen zákaz fajčenia. Rozhodnutie o pokute 10 000 korún jej dojde poštou, zatiaľ jej dali nejaký zdrap.
Jej tvár má farbu ako tie termoobaly, do ktorých dáva rezne, ženské vychádzajú vedľa oznamu, ktorý už aj stihla nalepiť, ja vchádzam a ona zakvíli: „Keby tritisíc, nič nepoviem, ale desať???“
Uteším ju, že aj tritisíc je svinstvo za prepytujem prehrešok, ktorý nikoho nepoškodil. Ukazuje mi svoj zdrap. „Doneste to rozhodnutie, keď vám príde, pozrieme sa na to,“ vravím jej. „Bude tam presne napísané, čo ste porušili, bude tam niekto podpísaný, možno sa odvoláte...“
Veľmi sa poteší a o dva dni je všetko ináč. „Viete, kamarátka mi vravela...“ No jó, Máňa uklízí na OPBH a takový případ tam měli...
„... že do toho nemám rýpať, lebo už mi nedajú pokoj nikdy.“
Vysvetľuje mi svoj princíp ešte v novembri.
Nataša Holinová
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
No, klasika, hlava v piesku a ticho pred uradmi... Ble.
OdpovedaťOdstrániťVeľká väčšina ľudí bude do krvi obhajovať chorý princíp SOI, a keď tu zrazu sa tá blbosť prejaví viditeľne aj pre týchto racionálnym myslením nedotknutých, zrazu je to "šľahnutá SOI". Nie priatelia, nie SOI, ale ten princíp štátnej kontroly tam, kde je výber, kde je to zákazník, ktorý môže jednoducho rozhodnúť ... ten princíp je šľahnutý ...
OdpovedaťOdstrániťTie dve baby nemajú takú "moc", upozorniť ju, ona to napraví ešte za ich prítomnosti a basta? Tak to je prasačina.
OdpovedaťOdstrániťBudem cynikom: mala dať úplatok, kým boli na kontrole. Vyšlo by ju to trikrát lacnejšie. Oni na tie kontroly chodia pre prilepšenie. Za bývalého režimu som robil v obchode. Veľa sa asi nezmenilo. Ja som raz vytiahol na SOIkára nôž (mal som schovaný sirup, ktorý išiel cenovo hore, pre svoju rodinu a pre zamestnancov predajne, rozhodne nie pre kšeft), oprel mu ho o brucho a povedal: 500 korún alebo ťa bodnem:-) On na to chladnokrvne: 1000.- Dohodli sme sa.
OdpovedaťOdstrániťAj keď je tá pani fasa obchodníčka, pravdepodobne sa má prečo obávať, keď sa zmierila s pokutou, aby jej dali pokoj. Alebo pochopila, že si nepomôže. Ale nemusí mať pravdu. Tak sa zmierujeme a tak to tu aj vyzerá.
Pekné, škoda, že nie na veselšiu tému.
Boris, dufam ze ste sa dohodli, ze ho bodnes. :)
OdpovedaťOdstrániťcitala som rozhovor so sefredaktorom zavrazdenej Politkovskej, ktory povedal: korupcia je zbranou slabych. sotva sa vyjadrim lepsie.
Nataška, nechal sa skorumpovať, mizerák :) a podľahol cukrovke.
OdpovedaťOdstrániťNo, neviem či je lepšie trpne niesť
strely a šípy zlostnej Šťasteny :) alebo sa ozvať. Ponúkla si jej predsa pomoc. To bolo to najlepšie možné riešenie. Odvolať sa. A ísť za svojim. Podľa všetkého je to fajn človek. Nechápem, že za takú blbosť jej naparili vysokú pokutu.
wow.. netušila som, Borino, že si taký akčný ;o)
OdpovedaťOdstrániťje mi zle z ľudí, ktorých práca je vlastne buzerácia!
niekto z vas sa mi motal v sobotu okolo dvora nejak mi to tu vsetko do seba zapada podla vsetkeho som asy papun?
OdpovedaťOdstrániť