Ostatní by sa mali vystreliť z Aurory

Premet Ivety Radičovej z relatívne úspešnej prezidentskej kandidátky na političku, ktorá zlyhala tam, kde nemala (zákon je zákon), má svoje nepochybné pozitíva. Daň, ktorú zaplatila, raz historici (nemyslím Vnuka a Ďuricu) zrejme označia za čiaru, na ktorej poskočila slovenská politická etika o viac bodov, ako za takmer 20 rokov od revolúcie. Že to šialenci z koalície (Zmajkovičovej bláboly o tom, že vzdanie sa mandátu je zo strany Radičovej pretvárkou, populizmom a strachom ísť pred jej na hlavu padnutý výbor - viď resumé v kauze „opilec a podvodník“) nedokážu oceniť, nie je ich neschopnosť chápať elementárne základy morálky, ale diagnóza, s ktorou by mali problém vysporiadať sa aj v Pezinku.

Pochopiteľne, krok Radičovej netreba nijako preceňovať. Nespravila nič výnimočné, len priznala chybu a vyvodila dôsledky. Spontánny potlesk divákov, ktorý okolo toho zaznieva, je iba dôkazom, že to, čo je u normálnych normálne, na Slovensku vnímame ako nadštandard.

Treba tiež jasne povedať, že ak sa z parlamentu odchádza za prehrešok, ktorý spáchala Radičová, tak Fico, Slota, Rafaj, Mečiar, Janušek, Harabin, Devínsky, Ďuračka, Vavrík, Lexa a im podobní sa mali z politiky v správnom čase odstreliť delom z Aurory a skončiť kdesi za polárnym kruhom tak, aby ich nikto nikdy nenašiel. A ani to by nebola dostatočná satisfakcia pre krajinu, v ktorej „definovali“ ich vlastné morálne štandardy, vďaka ktorým dnes prirodzený krok berieme ako čosi neslýchané.

Karol Sudor