Potichu

Ráno, ešte za tmy, bol vonku vietor. Videla som ho; rozkýval konáre stromov, nahé a štíhle, odpočívajúce, pretože je zima, stále, hoci včera svietilo slnko. Kývali sa potichu, ale aj tak bolo vidieť, že vietor je tu s nimi, v nich.

Ešte sa len brieždi, ešte chce všetko spať a byť ticho. Len ujovia smetiari obďaleč rachocú, nie ako delobuchy včera a predvčerom, ale tak, že ich je počuť. Práca šľachtí, tak sa to hovorí a oni musia byť šľachetní, keď sú tak skoro ráno hore, v plnom nasadení, vo švungu.

Včera bolo jasno. Nijaké oblačno ani polooblačno, bola modrá obloha ako v ženských románoch alebo rozprávkach pre deti. Počula som, ako mi o nej hovorí teta vľúdnym hlasom z telky a ako sa pod tou nakreslenou modrou oblohou naháňajú zvieratká. Videla som zoradené písmená vytvárajúce obraz, ako sa pod hranou modrou oblohou prechádza dlhovlasá dáma so slnečníkom v šatách ružovej farby, romantický úkaz častý v knihách, aké už nejaký čas nečítam.

Prechádzali sme sa popri vode a fotili kačice a labute. A seba, jeden druhého. Modrá obloha sa odrážala vo vode, farbila ju do priezračna, do čista. Klamlivo, ale krásne. Nevadilo, že šliapeme po blate, po chodníku, ktorý ešte nestihol vyschnúť. Kráčali sme oproti slnku a bola to paráda, až sme si mysleli, že už príde jar, klamali v duchu seba samých, ale bolo to pekné, príjemné a dobre sa to prežívalo.

Dnes je ticho, ešte je príliš skoro na akékoľvek zvuky. Obloha je nejasná, ešte sa len začína brieždiť a vietor sa hrá s konármi stromov stále viac, silnejšie a viditeľnejšie. Dnes možno nebude pekne a voda v mŕtvom ramene nebude modrá, ale hnedá, kalná a pravdivá. A možno sa nebude dať fotiť, možno zas naprší a blato bude pri vode ešte väčšie a chodníky budú plné mlák.

Zažínam sviečku a čakám, kým prevonia byt. Pomarančovo, s vianočným korením. Tak to bolo napísané na etikete, ktorou bola obalená pred časom, keď bola nová. Otváram knihu a pokračujem v tom, čo je rozčítané a nedočítané a čo zvyknem dobiehať cez sviatky. Ešte chcem kúsok z nich, ubehli veľmi rýchlo, ešte sa mi žiada zopár dozvukov, nech sa nabažím. Stačia malé, v kúskoch, v kocke...

...len tak, bez zvukov, s vôňami a farbami, aké si vymyslím.

Dana Sudorová