14. 12. 2009

Rok, keď som nepreložila krížom slamu (a o láske k Vonnegutovi)


Odkedy mi vyšiel Dalí, ani prach. Rok preondený redigovaním a písaním kuchárskej knihy pre M. A ešte divnejšie je, že mi práve na narodeniny začali chodiť anonymy, že mám praštiť s prekladaním. Teraz, keď som sa o preklad neobtrela, ani nepamätám? Čo vám preskočilo?

Ale vráťme sa ku Kurtovi. Historická epocha, počas ktorej vnucujem Slovartu moje milované Fates worse than death, sa dá rozdeliť podľa viacerých hľadísk na menšie časové úseky. Pre potreby tohto článku však stačí vedieť, že po tom túžim tak strašne, že hádam prekonám vrodený ostych a konečne nájdem iného vydavateľa. Musí mať len odvahu vydať Vonnegutove eseje, čiže menšinový žáner, a trocha chuti nechať ma to urobiť.

Kým sa mi to podarí, preložím si malý kúsok, len tak z plezíru. Nemôžem si pomôcť. Niekto slope, ja prekladám.

Súčasťou úvodu tejto famóznej knihy je bleskový rozhovor Vonneguta s britským Weekly Guardian:

Otázka: Aká je vaša predstava dokonalého šťastia?
Odpoveď: Že niečo niekde chce, aby sa nám tu páčilo.
Otázka: Ktorú žijúcu osobu obdivujete najviac?
Odpoveď: Nancy Reaganovú.
Otázka: Čo u druhých ľudí najviac odsudzujete?
Odpoveď: Sociálny darvinizmus.
Otázka: Aké auto vlastníte?
Odpoveď: Hondu Accord, rok výroby 1988.
Otázka: Vaša obľúbená vôňa?
Odpoveď: Tá, čo vychádza zadnými dvermi pekárne.
Otázka: Obľúbené slovo?
Odpoveď: „Amen.“
Otázka: Obľúbená stavba?
Odpoveď: Chrysler Building na Manhattane.
Otázka: Ktoré slová alebo frázy používate až príliš často?
Odpoveď: „Prepáčte."
Otázka: Kedy a kde ste boli najšťastnejší?
Odpoveď: Asi pred desiatimi rokmi ma môj fínsky vydavateľ vzal do malej krčmy na okraji večne zamrznutej pôdy jeho krajiny. Prechádzali sme sa a našli zamrznuté zrelé čučoriedky na kríkoch. Roztápali sme ich v ústach. Bolo to, ako keby niečo niekde chcelo, aby sa nám tu páčilo.
Otázka: Ako by ste chceli zomrieť?
Odpoveď: Pri leteckom nešťastí na vrchole Kilimandžára.
Otázka: Aké nadanie by ste mali najradšej?
Odpoveď: Pre hru na čelo.
Otázka: Čo pokladáte za najpreceňovanejšiu cnosť?
Odpoveď: Zuby. 

Nataša Holinová

2 komentáre: