Potom

Nerozprávame o smrti a chorobách, lebo žijeme a sme zdraví a toho ostatného sa bojíme a nechceme to. Obyčajné veci, ktoré nevnímame, kým tu nie sú, kým sa neukážu. Úplne prirodzené, úplne naše, aj bez toho, aby sme ich chceli.

Lebo jediné, čo chceme, je dotknúť sa hviezd. Lietať, nechať sa unášať tak ako pierka vo vetre, jemnom a sviežom. V myšlienkach, dúfajúc, že raz možno... sa to podarí.

Smejeme sa a spievame, točíme sa v tanci a vravíme si, že toto je život, že takto je dobrý. Že presne takto ho chceme a takto má chutiť, sladko a neúnavne, nikdy nie inak.


Len občas sa zdvihne vietor.

Rozfúka všetko navôkol a zhasína plamienky škrtajúcim zápalkám.

Len občas nečakane padne hviezda.

Do hmly, po ktorej kráčame, do mlák, k našim nohám.

A potom už len ticho.

Dana Sudorová