Lebo jediné, čo chceme, je dotknúť sa hviezd. Lietať, nechať sa unášať tak ako pierka vo vetre, jemnom a sviežom. V myšlienkach, dúfajúc, že raz možno... sa to podarí.
Smejeme sa a spievame, točíme sa v tanci a vravíme si, že toto je život, že takto je dobrý. Že presne takto ho chceme a takto má chutiť, sladko a neúnavne, nikdy nie inak.

Len občas sa zdvihne vietor.
Rozfúka všetko navôkol a zhasína plamienky škrtajúcim zápalkám.
Len občas nečakane padne hviezda.
Do hmly, po ktorej kráčame, do mlák, k našim nohám.
A potom už len ticho.
Dana Sudorová
Zamrazilo, Danka.
OdpovedaťOdstrániť..... slzy v očiach a smútok na duši, akosi sa zavčasu zapĺňajú obláčiky na hudobnom nebi.... Zuzana
OdpovedaťOdstrániť