23. 6. 2012

Týždeň


V sobotu prídeš do dediny, kde tráviš leto už roky, a v dedinskej krčme sa dozvieš, že bývalý poliš na dôchodku to už nerozchodil, lebo ani pečeň v rámci regenerácie nedokáže zázraky, hoci ešte nedávno bol vitálny a pil malé pivká s tvrdým. Tak sme si pripili na jeho pamiatku, lebo to bol dobrý chlap a spomínali sme, ako nám rozprával historky z praxe, kde zelení boli zámerne ešte menej bystrí, než vo vtipoch, a na to, že nemôže kloktať, lebo ho z toho napína.

Do toho začalo hovadské teplo, a to také, že sa potili aj chrbty rúk, a tak sme nemohli robiť nič z naplánovaných vecí, ani len zbierať bylinky, hoci každý rok sušíme všetko možné. Skorocel, lipa, lesné jahody aj materina dúška sú oné, ktoré treba zbierať buď v šialenom úklone k zemi alebo s rukami natiahnutými až do neba. A v tom teple to nejde. Jedna z tetiek navyše ošklbala lipu tak, že usekla všetky dočiahnuteľné konáre v snahe nenarobiť sa a kvety kmásať v pohodlí dvora s vyškereným ksichtom „tak čo, už ste si boli nazbierať?“ Boli tetka, boli, ale sme na také ako vy ochranárov vzývali.

Dohodneš si rozhovor s uznávaným lekárskym špecialistom, ale ten ti neskôr celý zvädnutý zavolá, že ešte to musí schváliť šéf. Vraj má nejaké otázky, na ktoré treba odpovedať. Slušne teda zavoláš šéfovi, aby si nakoniec zistil, že ho serie vlastne len to, že si nevolal priamo jemu a rozhovor ponúkol jeho poriadenému. „Aj tak mám s médiami len zlé skúsenosti,“ perlí chlapík, keď zistí, že o rozhovor s ním až taký záujem nejavíme. 

Tridsaťšesť stupňov je také teplo, až sa pneumatiky na aute urazia. Zrazu zistíš, že na ľavom prednom kolese máš defekt, lebo sa doň zadrbal samorezný šrób. Nadávaš, nahodíš rezervu, v servise to opravia za pár eur a ty pokračuješ do doliečovacieho zariadenia, kde chceš pozrieť viac ako 80-ročnú babku, ktorú roky navštevuješ, a ktorá bola ešte nedávno taká čiperná, že až. Zrazu strih, schudla o iks kilogramov, ruky tenučké ako mávadlá na dráždenie opíc, kosti sa lámu pri priemernom pohybe. Nesieš jej banány, pomaranče a čokoládu nevediac, či a čo ešte konzumuje, a pritom vieš, že domov sa už nevráti. Susedka umrela, mačky už vo dvore nie sú, kam by sa vracala?

A v takej situácii zisťuješ, že časť rodiny pohybovo paralyzovanej babky sa háda, či jej naďalej platiť posraných 13 eur za deň pobytu v doliečováku. Okamžite navrhneš, že ak treba, zaplatíš to ty, nech to stojí, čo to stojí, lebo rozumieš, že tých, ktorým nie je hanba prijať dôchodok zomierajúcej a váhať, či jej z neho zaplatiť opateru, nezmeníš. Zíde sa, jeden z členov rodiny možno bude mať za čo chľastať. Dáva prvú ligu.

Nad posteľou babky sa ti chce plakať, lebo už ledva rozpráva a drží ťa za ruku vedomá si, že Boh, ktorého miluje, je už blízko, ale nemôžeš, lebo ťa bolí už to, že plače ona. Spoznala nás, hoci nás varovali, že už takmer nikoho nespoznáva. Počuješ ju, len keď sa nahneš k ústam, potom ju pohladkáš po hlave a povieš, že prídeš o dva dni, ale vtedy ti znenazdajky zavolá ženská z daňového úradu, že si neodovzdal daňové priznanie, hoci si ho odovzdal a máš pečiatku z podateľne. Letíš preto 200 kilometrov, aby si jej dal kópiu, lebo nechceš byť hovädo neplatič, aj keď si dokázateľne zaplatil. A babku o dva dni nenavštíviš dúfajúc, že vydrží, kým sa budeš môcť vrátiť.

Keď vybavíš štátnych výpalníkov, zavolá človek z policajnej inšpekcie, že prokurátorka nepovažuje za trestný čin, ak policajti udrbú nájdené peňaženky, lebo nahrávka potajomky zhotovená novinárom nie je dôkazom v zmysle zákona, získali sme ju pochybne. Chceš preto nahliadnuť do spisu a urobiť si kópiu tohto vtipu, lebo si poškodený, a tak máš na to právo, ale hovno hovno zlatá rybka, nemôžeš, lebo podľa prokurátorky už poškodený nie si, a tak je spis tabu. Musíš preto vymyslieť iný spôsob, ako získať túto prokurátorskú poviedku, čo sa síce podarí, ale bude to trvať pár týždňov.

Keď ideš z inšpekcie domov, zistíš, že ti nejde mobil, preto vyskúšaš dva iné aparáty, aby si zistil, že problém je v SIM karte, a keď sa konečne po iks minútach druhým telefónom cez šialený automat s ponukou „stlačte jednotku až trt“ dostaneš k operátorovi, ten povie, že chyba nie je u nich, a treba kontaktovať konateľa firmy, aby dal povolenie na výmenu zlyhanej SIM karty, lebo čo je firemné, to sám nevyriešiš. Lenže je sobota a ty najbližšie dni nevybavíš nič, ani si len robotu nedohodneš.

Potom sa už len jemne spýtaš – kurva, čo je toto za týždeň?

Karol Sudor

2 komentáre:

  1. Treba vydržať a zlepší sa to, iná rada nie je.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Husté! Sú také dni, keď si nepomôžeme a okolo nás padajú trakaře.
    Po čase by som rád čítal optimistický článok, ale život je iný scenárista!

    OdpovedaťOdstrániť