7. 6. 2012

Strasti anonymného admina (diel pätnásty)

Theo, drahý bratku, odpusť, že som sa tak dlho neozval, ale driemajúci diabol vo mne spôsobil, že som už od volieb bol viac v Hôpital des Imbéciles než doma pri kompe.

Diali sa tu skutočne strašné veci. Stroj stále zamŕzal, hulákali akési skripty, a keď sa spustila protivírusová ochrana, hltal som prášky po hrstiach. Do toho prišli voľby.

Prepáč, že ďalej budem neobyčajne vulgárny, ale doktor vravel, že mám tomu dať voľný priechod.

Čítanosť bola jak sviňa, to nevravím, že nie. Ale ľuďom tak prepínalo, že každá služba predstavovala nadpozemské utrpenie. Hocaká kurtizána, Bože odpusť, čo kandidovala za 1 % alebo Les Hommes unordinateurs, cítila potrebu dať svoje homofóbne vývary na titulku. Nevládal som už ani dýchať, keď prišiel sedemstý mail od monsieura Anciena Blessého, ktorý ti ráno vysvetlí svoj názor na cenzúru, naobed ti zablahoželá k nejakej cene na jarnom Salóne a večer sa sťažuje na diskrimináciu, lebo keď si sám klikol na karmu, nezobrazilo sa mu to v štatistikách.

„Tvoja karma ma zaujíma asi tak ako hádky s Gauguinom!“ bliakal som na monitor, až sa večne ožratí susedia sťažovali. A tak málo mailov pošle, iba ak je chorý, ináč je to desať denne. Márne som ho posielal na iný portál, kde majú krajšie pravidlá, ak sa mu nepáči.

Sanitka po mňa dorazila vo chvíli, keď som písal kolegom návrh, aby mu každý povinne klikal na karmu, lebo ináč sa z neho zbesnieme... Stalo sa. A to mi zmenili tabletky, už keď do helpdesku došlo „vy mentalny agenti boha chaosu“.

Doktor Gachet tvrdí, že každý protestujúci voči pravidlám je sám osebe dôkazom, ako dobre bol kódex napísaný. Veľa sme o tom debatovali, keď som sa zviechaval z faktu, že v La Mozille najnovšie miznú perexy.

Drahý bratku, viem, že si pri svojom vzrušujúcom povolaní bankového úradníka nevieš ani predstaviť, aké je to vyhorieť. Pokúsim sa ti to opísať. Nevzrušuje ťa objav novej katastrofálnej blogerky mimo výberu, ktorá by za iných okolností predstavovala vysoko žiaduci objekt a dávno by si jej tvrdil, že telefónne číslo v registrácii je povinné. Všetko robíš mechanicky. Prestávaš vkladať do rubriky Plynový robot milé helpdesky – napríklad dnes došlo od blogerky, čo sa nevie prihlásiť, že už 29 x skúsila ponorku. Nie si viac v pokušení poslať jej „inydopravnyprostriedok“ ako heslo, je ti ukradnutá. Nepotešíš sa už od srdca, keď príde „ ste židoboľševická banda, ktorá môže za všetku skazu sveta“. Koná sa Goya Pride? Takmer si to nevšimneš, aj keď Francesco by si zaslúžil trocha úcty. Jednoducho vyhlásiš, že končíš, a hoci Paul tvrdí, že adminovať sa dá krásne aj na Tahiti, neveríš mu. Dúfaš, že cez leto namaľuješ aspoň predsieň.

Dorazil ma posledný netaktný výčin malomeštiackeho Tèlècomu – odpojili ma pre nezaplatenú faktúru! Čo ja mám čas na ich prízemnosti? Keď prišiel Henri a smial sa, že mám zodratú klávesnicu, len som naňho pozeral ako zmyslov zbavený. Mal pravdu – F5 už vôbec nevidno. Ach, to moje frenetické refreshovanie titulky...

Každý impresionizmus sa raz musí skončiť, mon frère. Neviem síce, ako vyžijem, ale spolieham sa na Tvoju a Božiu pomoc ako obyčajne.

S láskou Vincent

Nataša Holinová

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára