23. 6. 2012

Týždeň


V sobotu prídeš do dediny, kde tráviš leto už roky, a v dedinskej krčme sa dozvieš, že bývalý poliš na dôchodku to už nerozchodil, lebo ani pečeň v rámci regenerácie nedokáže zázraky, hoci ešte nedávno bol vitálny a pil malé pivká s tvrdým. Tak sme si pripili na jeho pamiatku, lebo to bol dobrý chlap a spomínali sme, ako nám rozprával historky z praxe, kde zelení boli zámerne ešte menej bystrí, než vo vtipoch, a na to, že nemôže kloktať, lebo ho z toho napína.

Do toho začalo hovadské teplo, a to také, že sa potili aj chrbty rúk, a tak sme nemohli robiť nič z naplánovaných vecí, ani len zbierať bylinky, hoci každý rok sušíme všetko možné. Skorocel, lipa, lesné jahody aj materina dúška sú oné, ktoré treba zbierať buď v šialenom úklone k zemi alebo s rukami natiahnutými až do neba. A v tom teple to nejde. Jedna z tetiek navyše ošklbala lipu tak, že usekla všetky dočiahnuteľné konáre v snahe nenarobiť sa a kvety kmásať v pohodlí dvora s vyškereným ksichtom „tak čo, už ste si boli nazbierať?“ Boli tetka, boli, ale sme na také ako vy ochranárov vzývali.

Dohodneš si rozhovor s uznávaným lekárskym špecialistom, ale ten ti neskôr celý zvädnutý zavolá, že ešte to musí schváliť šéf. Vraj má nejaké otázky, na ktoré treba odpovedať. Slušne teda zavoláš šéfovi, aby si nakoniec zistil, že ho serie vlastne len to, že si nevolal priamo jemu a rozhovor ponúkol jeho poriadenému. „Aj tak mám s médiami len zlé skúsenosti,“ perlí chlapík, keď zistí, že o rozhovor s ním až taký záujem nejavíme. 

Tridsaťšesť stupňov je také teplo, až sa pneumatiky na aute urazia. Zrazu zistíš, že na ľavom prednom kolese máš defekt, lebo sa doň zadrbal samorezný šrób. Nadávaš, nahodíš rezervu, v servise to opravia za pár eur a ty pokračuješ do doliečovacieho zariadenia, kde chceš pozrieť viac ako 80-ročnú babku, ktorú roky navštevuješ, a ktorá bola ešte nedávno taká čiperná, že až. Zrazu strih, schudla o iks kilogramov, ruky tenučké ako mávadlá na dráždenie opíc, kosti sa lámu pri priemernom pohybe. Nesieš jej banány, pomaranče a čokoládu nevediac, či a čo ešte konzumuje, a pritom vieš, že domov sa už nevráti. Susedka umrela, mačky už vo dvore nie sú, kam by sa vracala?

A v takej situácii zisťuješ, že časť rodiny pohybovo paralyzovanej babky sa háda, či jej naďalej platiť posraných 13 eur za deň pobytu v doliečováku. Okamžite navrhneš, že ak treba, zaplatíš to ty, nech to stojí, čo to stojí, lebo rozumieš, že tých, ktorým nie je hanba prijať dôchodok zomierajúcej a váhať, či jej z neho zaplatiť opateru, nezmeníš. Zíde sa, jeden z členov rodiny možno bude mať za čo chľastať. Dáva prvú ligu.

Nad posteľou babky sa ti chce plakať, lebo už ledva rozpráva a drží ťa za ruku vedomá si, že Boh, ktorého miluje, je už blízko, ale nemôžeš, lebo ťa bolí už to, že plače ona. Spoznala nás, hoci nás varovali, že už takmer nikoho nespoznáva. Počuješ ju, len keď sa nahneš k ústam, potom ju pohladkáš po hlave a povieš, že prídeš o dva dni, ale vtedy ti znenazdajky zavolá ženská z daňového úradu, že si neodovzdal daňové priznanie, hoci si ho odovzdal a máš pečiatku z podateľne. Letíš preto 200 kilometrov, aby si jej dal kópiu, lebo nechceš byť hovädo neplatič, aj keď si dokázateľne zaplatil. A babku o dva dni nenavštíviš dúfajúc, že vydrží, kým sa budeš môcť vrátiť.

Keď vybavíš štátnych výpalníkov, zavolá človek z policajnej inšpekcie, že prokurátorka nepovažuje za trestný čin, ak policajti udrbú nájdené peňaženky, lebo nahrávka potajomky zhotovená novinárom nie je dôkazom v zmysle zákona, získali sme ju pochybne. Chceš preto nahliadnuť do spisu a urobiť si kópiu tohto vtipu, lebo si poškodený, a tak máš na to právo, ale hovno hovno zlatá rybka, nemôžeš, lebo podľa prokurátorky už poškodený nie si, a tak je spis tabu. Musíš preto vymyslieť iný spôsob, ako získať túto prokurátorskú poviedku, čo sa síce podarí, ale bude to trvať pár týždňov.

Keď ideš z inšpekcie domov, zistíš, že ti nejde mobil, preto vyskúšaš dva iné aparáty, aby si zistil, že problém je v SIM karte, a keď sa konečne po iks minútach druhým telefónom cez šialený automat s ponukou „stlačte jednotku až trt“ dostaneš k operátorovi, ten povie, že chyba nie je u nich, a treba kontaktovať konateľa firmy, aby dal povolenie na výmenu zlyhanej SIM karty, lebo čo je firemné, to sám nevyriešiš. Lenže je sobota a ty najbližšie dni nevybavíš nič, ani si len robotu nedohodneš.

Potom sa už len jemne spýtaš – kurva, čo je toto za týždeň?

Karol Sudor

7. 6. 2012

Strasti anonymného admina (diel pätnásty)

Theo, drahý bratku, odpusť, že som sa tak dlho neozval, ale driemajúci diabol vo mne spôsobil, že som už od volieb bol viac v Hôpital des Imbéciles než doma pri kompe.

Diali sa tu skutočne strašné veci. Stroj stále zamŕzal, hulákali akési skripty, a keď sa spustila protivírusová ochrana, hltal som prášky po hrstiach. Do toho prišli voľby.

Prepáč, že ďalej budem neobyčajne vulgárny, ale doktor vravel, že mám tomu dať voľný priechod.

Čítanosť bola jak sviňa, to nevravím, že nie. Ale ľuďom tak prepínalo, že každá služba predstavovala nadpozemské utrpenie. Hocaká kurtizána, Bože odpusť, čo kandidovala za 1 % alebo Les Hommes unordinateurs, cítila potrebu dať svoje homofóbne vývary na titulku. Nevládal som už ani dýchať, keď prišiel sedemstý mail od monsieura Anciena Blessého, ktorý ti ráno vysvetlí svoj názor na cenzúru, naobed ti zablahoželá k nejakej cene na jarnom Salóne a večer sa sťažuje na diskrimináciu, lebo keď si sám klikol na karmu, nezobrazilo sa mu to v štatistikách.

„Tvoja karma ma zaujíma asi tak ako hádky s Gauguinom!“ bliakal som na monitor, až sa večne ožratí susedia sťažovali. A tak málo mailov pošle, iba ak je chorý, ináč je to desať denne. Márne som ho posielal na iný portál, kde majú krajšie pravidlá, ak sa mu nepáči.

Sanitka po mňa dorazila vo chvíli, keď som písal kolegom návrh, aby mu každý povinne klikal na karmu, lebo ináč sa z neho zbesnieme... Stalo sa. A to mi zmenili tabletky, už keď do helpdesku došlo „vy mentalny agenti boha chaosu“.

Doktor Gachet tvrdí, že každý protestujúci voči pravidlám je sám osebe dôkazom, ako dobre bol kódex napísaný. Veľa sme o tom debatovali, keď som sa zviechaval z faktu, že v La Mozille najnovšie miznú perexy.

Drahý bratku, viem, že si pri svojom vzrušujúcom povolaní bankového úradníka nevieš ani predstaviť, aké je to vyhorieť. Pokúsim sa ti to opísať. Nevzrušuje ťa objav novej katastrofálnej blogerky mimo výberu, ktorá by za iných okolností predstavovala vysoko žiaduci objekt a dávno by si jej tvrdil, že telefónne číslo v registrácii je povinné. Všetko robíš mechanicky. Prestávaš vkladať do rubriky Plynový robot milé helpdesky – napríklad dnes došlo od blogerky, čo sa nevie prihlásiť, že už 29 x skúsila ponorku. Nie si viac v pokušení poslať jej „inydopravnyprostriedok“ ako heslo, je ti ukradnutá. Nepotešíš sa už od srdca, keď príde „ ste židoboľševická banda, ktorá môže za všetku skazu sveta“. Koná sa Goya Pride? Takmer si to nevšimneš, aj keď Francesco by si zaslúžil trocha úcty. Jednoducho vyhlásiš, že končíš, a hoci Paul tvrdí, že adminovať sa dá krásne aj na Tahiti, neveríš mu. Dúfaš, že cez leto namaľuješ aspoň predsieň.

Dorazil ma posledný netaktný výčin malomeštiackeho Tèlècomu – odpojili ma pre nezaplatenú faktúru! Čo ja mám čas na ich prízemnosti? Keď prišiel Henri a smial sa, že mám zodratú klávesnicu, len som naňho pozeral ako zmyslov zbavený. Mal pravdu – F5 už vôbec nevidno. Ach, to moje frenetické refreshovanie titulky...

Každý impresionizmus sa raz musí skončiť, mon frère. Neviem síce, ako vyžijem, ale spolieham sa na Tvoju a Božiu pomoc ako obyčajne.

S láskou Vincent

Nataša Holinová