23. 7. 2012

(U)štípance z dediny

Raňajke na dvore sa fasa. Hoc je mokro, hoc krtko zase ďalšiu podzemnú ulicu vyústením na náš dvor skolaudoval. 


Nad hlavami nám rastú slivke. Podľa družného člena našej rodiny sa to ni slivke, ale psie trnky, ktoré zahoditi radno. Lenže my sme svojskí, a čo na dvore rastie, to sa proste slivke!


Nezahodili sme, ale očistili. A tiež cesto uhnietili.


I dali ho na kanál vykysnúť, bo tam slnce povedľa gánku svietilo. Že čo je gánok? Ani my sme nevedeli. Už vieme.


Takto spuchlo, hebä jedno.


Na plech to hebä natiahli sme, i na ňom slivke rozložili.


Posýpku sme porobili, i na pliešok ju pomrvili.


Spiekli sme a paráda. Chvála tebe, trúba dedinská, čo správnu teplotu odspodku aj zvrchu držalas.


Nakrájanô jesto, načim si dati.


Teda my si dáme, vám ostane...


I kým sme vôbec pocukrovili, väčšina zmizla. Ako jeden z návštevníkov hneď po prvom hryze s mierne pretiahnutou gambou riekol: Boha, to čo v tom takô kyslô? Ná, psie trnky, pomysleli sme si.


Pupún lačno hľadel... mne neostalo? Vera ni!


Nebudeme končiť romanticky, takto to vyzeralo v našej šope zvnútra.


A keďže sme usilovní, takto to isté okno vyzerá dnes zvonku. A čo v ňom vidíte? Že kým jeden fotí, druhý vešia bielizeň. Opratú kde? V koryte. Takto si tu žijeme. Paráda:)



Sudorovci
Autori sú materiál, vyrastený v bytovkách, ktorý od apríla do októbra odchádza z hlavného mesta žiť a pracovať na dedinu. Dedina to nie je hocijaká, ale 200 km vzdialená, teda za dve a pol hodiny cez rôzne krkaháje dostupná. Taká, kde je aj krčma otvorená len pár hodín denne, kde si treba chlieb v obchode vopred objednať, kde každý každému do taniera vidí. V dome, ktorého strecha má slušných 70 rokov, s dvorom, ktorý milujú aj cudzie mačky, krtkovia, ježkovia, mravce, osy, žabky, mloky a iné hávede. Ako mestské deti s výraznou absenciou technických zručností sú konfrontovaní s vecami, o ktorých sa normálnym dedinčanom ani nesníva. Tento diskomfort im však bohato vynahrádza nádherná príroda, nulové zápchy na cestách, možnosť spevu bez rušenia susedov a každovečerné opekanie či grilovanie. A k tomu more černíc, hríbov a liečivých byliniek, povaľujúcich sa po rozľahlých lúkach a lesoch naokolo v takom množstve, že si to už domáci takmer nevšímajú.  

4 komentáre:

  1. Hávede sa bojím :-) Romantiku milujem!
    Vyzerá to tam úžasne! Aspoň čo tu vidím. Od papanice cez prírodu, kúsok domčeka po Pupúna.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. bohovina, aj ja tam chcem ísť. p.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. prosim vas, poslite kusok toho kolaca mailom ako attachment. diky, n.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tak toto mi pripomína naše prázdninové pobyty s deťmi v jednej dedinke medzi BB a Podbrezovou:-)

    OdpovedaťOdstrániť