21. 3. 2012

Songs Of Faith And Respect

Depeche Mode pre mňa hudobne dozreli až v roku 1993. Album Songs Of Faith And Devotion je takým kultovým dielom, že som sklonila hlavu. V danom čase však bol takým hudobným kotrmelcom, že mohol kapelu v očiach ortodoxných fanúšikov pokojne zabiť.

Bola som na začiatku puberty a chcela som byť veľmi strapatá (lebo Robert Smith na večné časy a nikdy inak). Chodila som po uliciach s penovými slúchadlami na ušiach a s walkmanom od Vietnamcov zasunutým za opaskom. Chcela som byť natiahnutá stále len v čiernom (lebo gotika). A ohromne ma bavilo prekárať sa s depešákmi z okolia a tvrdiť, že Depeche Mode zas až takí dobrí nie sú (lebo vytočený depešák vyčarí úsmev na tvári). 

Stačil mi jediný moment. Prišla som domov zo školy, zapla MTV a začula ohromný škripot. A potom na mňa zreval vlasatý a zarastený Dave Gahan, namotávajúc ma pohľadom zakrytým tmavými okuliarmi, že I Feel You...!

Oplieskalo ma o gauč. Výrazne potlačené klávesy, seriózne bicie a Gahanov nefalšovaný krčmový krik prešpikovaný gitarou, ktorá sa absolútne nesprávala ako pravá dáma – nijaká prudérnosť, žiadna uhladenosť. Len ostrosť, zabárajúca sa až do špiku kostí. Podaná tak otvorene, že sánka musela padnúť, aj keby bola privarená o zvyšok hlavy. Depeche Mode mali nový klip, nový album, ale hlavne – oni sami boli noví!

Ak v tom čase niekto vravel, že to už nie je, ako bývalo, mal pravdu. Ak vtedy nad nimi niekto krútil hlavou, tak iba preto, lebo bol v prvotnom šoku. Dôkazom je fakt, že niektorí depešáci z nášho malého mesta postupne vymieňali nalakované portviše na hlavách za celkom slušne odrastené pážatká, mikáda či iné pokrývky. Za seba môžem povedať, že to bolo prvé CD kapely, ktorý som naozaj chcela (a čo najskôr). A prvé, ktoré som si od nej vychutnala celé.

Ten album bol revolučný. Depeche Mode sa na ňom ukázali ako umelci, ktorí sú schopní pohybovať sa v hudbe bez tak známeho škatuľkovania. Kapela dala najavo, že nemieni byť iba synthpopovou legendou. Dokáže viac, ako mať iba jednu štýlovo silne ohraničenú skupinu priaznivcov, je schopná byť výnimočnou aj pre ľudí, ktorým číry elektropop nie je blízky.

Dokonalé stieranie rozdielov medzi popom a rockom sa stalo realitou, a to takmer bez ujmy. Album zabodoval v Británii aj v Amerike. Dostal sa aj na najvyššie priečky, a hoci u priateľov v USA si oproti predošlému albumu Violator slušne pohoršil, vo výročnom rebríčku predajnosti časopisu Billboard sa predsa len dokázal ocitnúť v prvej stovke.  

No nielen moment prekvapenia a na takú zmenu slušný úspech v hitparádach je to špecifické. Je v tom aj akýsi druh tvrdohlavosti. Úžasne homogénnej, priamočiarej a jasnej. Nesie sa celým albumom, dávkuje sa postupne, a až príliš zreteľne hovorí, že od kapely už môžeme očakávať hocičo, len nie prvoplánové veci. A je veľmi dobre, že medzi štyrmi singlami, ktoré z neho vytiahli, je práve I Feel You, alebo jej hudobný protipól Condemnation.

To, čo prišlo po ňom, iba potvrdzuje, že bod zlomu sa oplatil. Ak I Feel You dokázala spôsobiť šok, Barrel Of A Gun z nasledujúceho albumu Ultra (1997) už brali fanúšikovia ako samozrejmosť. Pozastaviť sa nad tým, či kapela môže ísť ešte tvrdšou, ťažkopádnejšou (v tom najlepšom zmysle slova) a zároveň neformálnejšou cestou je zbytočné. Dream On (2001) či Precious (2004) sú jemné, pokojné a vyrovnané. A pre zmenu Wrong (2009) prichádza preto, aby ukázala, že úplnému návratu k starým časom predsa len odzvonilo. 

Songs Of Faith And Devotion je pre mňa jedným z najzásadnejších počinov v hudbe vôbec. Ide o najkonkrétnejšie, najhmatateľnejšie a najokatejšie prekročenie vlastného tieňa, aké interpret môže počas kariéry urobiť. A je málo takých, ktorí na takéto niečo majú odvahu. Depeche Mode to dokázali tak ukážkovo, že si nič iné ako rešpekt ani nezaslúžia. 

Dana Sudorová

4 komentáre:

  1. A presne na tom som fičal aj ja. Ale Violator je predsa len o niečo lepší, nie? B.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. depeche a cure, dobry vkus.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. kolektiv metalistov z ruzinova nehá vytrást!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. http://www.youtube.com/watch?v=_-QPvffO1gs&ob=av2e toto mam najradsej. Ozaj, je to jedna z Borisovych oblubenych, a vdaka nemu, aj vdaka Johnnymu Cashovi, aj mojich kapiel.
    Vdaka Danka za pekny a zasvateny pohlad fanusicky!

    OdpovedaťOdstrániť