7. 11. 2011

Strasti anonymného admina (diel trinásty)

Drahý Theo, bratku,

keď sa takto pred rokom začali farbiť listy, bol by som prisahal na Písmo Sväté, že naša adminská generácia sa už nedožije ďalších volieb v službe. Dnes by sa tento problém dal vyriešiť iba dokonanou samovraždou, ale na to – ako obvykle – nemám prostriedky. Keď som pred rokom a pol utekal z horiaceho Paríža, lebo nemenovaná politická frakcia dobyla titulku selection.sommes.fr, nikto netušil, ako biedne sa skončí to, čo niektorí socialisti posmešne nazývali conglomérat. Mali sme tušiť, čo príde, už keď títo potrimiskári pred troma rokmi spamovali celé Francúzsko svojimi newslettermi. Ľudia sa im smiali, že sú blogeri a internetová strana. No prečo je u nás „bloger“ horšia nadávka ako „impresionista“? Len preto, že blog má už aj najväčší opilec z Bourbonského paláca?

Trasiem sa vo večitej úzkosti, Theo. Zas budeme freneticky vyhadzovať z titulky všetky možné manipulácie, opäť budeme vzdorovať útokom falošných identít z adresy Rue Semi-Jour.

No snažne Ťa prosím: už sa nikdy nepýtaj, či si najviac naklikávajú ľudia z Ebalité, liberté et solidarité. Smutnou pravdou a dôkazom, že milostivý Boh v siedmy deň naozaj zaháľal, je skutočnosť, že to robia hádam všetci, čo kedy objavili tieto lákavé možnosti.

Nemaľujem. Nevládzem. Je to ťažšie, ako som si kedykoľvek vedel predstaviť.

Objímam Ťa,
Vincent

Nataša Holinová

2 komentáre:

  1. Nataša, popravde mi chýbali tieto listy Theovi. Aj som sa bol pozrieť tam kde žil Vincent (nebol doma), len aby som ťa lepšie pochopil. Tak len píš, minimálne ja a on to budeme čítať :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Conglomérat bol v šoku, keď mu padla moc do náručia, ešte na jeseň, predtým, o niečom podobnom mohol snívať. Potvrdil mi to sám komisár poverený vykonávaním revolučných dekrétov pre manufaktúry, krátko potom ako sa ohrial v kresle. Mňa ohurovalo, ako možno využiť internet. Bola to v našich pomeroch nouveau rapport, ktorý predznamenal budúcnosť. Boli ako deti, ktoré dostali novú hračku bez manuálu. Tí, ktorí nemuseli nič robiť, iba čakať na ďalšie voľby, dostali predčasný vianočný darček so splatnosťou okolo Veľkej noci. Rovnako museli byť prekvapení, ale oni majú manuál na stole, stokrát preštudovaný. Na Rue Crépuscule si už leští čižmy a parádne červené žabó komisár všetkých komisárov. Načim vydržať. Prežil si Grévyho, prežiješ aj toto a Paul Ti nejaké plátno na rámoch podrží. Opäť príde leto:)

    OdpovedaťOdstrániť