Strasti anonymného admina (diel štrnásty)

Drahý Theo,

zamilovaný admin je skutočne dietko Božie. Keď len pomyslím, že osobne dokážem primäť ministra vlády tejto nešťastnej krajiny, aby si konečne pridal inú fotku ako záber z 200 metrov na jeho postavičku na detskom bicyklíku, cítim sa zrazu smelý, šikovný a schopný všetkého. Je teda možné, že Gabrielle požiadam o rendez-vous už na budúci rok.

Zoznámili sme sa mimo výberu ako obvykle. Vzbĺkol som voči nej hlbokým a úprimným citom, ale to ešte nie je všetko. Mám s ňou neuveriteľne perverzné predstavy, ale nie, nie, mon frère, nemôžem jej tie príšerné chyby opravovať. Jednak by na to nestačili dva ľudské životy, ale najmä: tieto drobné dotyky diabla ju robia takou jedinečnou.

Čo hovoríš na to, ako dopadol starý Galeux? Tohto ministra som mal skutočne rád. Politikov, čo sa neobracajú rovno na majiteľov Appétit Pressu, ale slušne na anonymných adminov, možno spočítať na ušoch depresívneho impresionistu. Ešte aj keď porušil kódex, urobil to veľmi šarmantne – česť mu nedovolila dopustiť sa klasickej manipulácie s časom, ktorú preto uchopil z opačného konca a na titulke sa znevýhodnil. Slušní ľudia vždy doplatia na to, že si poriadne neprečítali stranícky manuál pre blogerov.

Neviem to pochopiť, bratku, tú neslušnosť v nás. Prečo vôbec niekoho zaujíma, o čom si telefonuje redaktorka denníka vrai.fr s bývalým ministrom pre kolónie? Prečo v nás táto zvedavosť neprebúdza radšej hlad a smäd po Božom slove? Táto nešťastná dvojica nebude prvá, čo trpí pre zakázanú lásku. Mám chuť natrieť si farbou hlavu. Olovenou belobou.

Ďakujem Ti za peniaze, bez Tvojej nehynúcej podpory si nedokážem vládnu krízu ani predstaviť. Bozkávam obidvoch rodičov

S láskou,
Vincent



Nataša Holinová

Strasti anonymného admina (diel trinásty)

Drahý Theo, bratku,

keď sa takto pred rokom začali farbiť listy, bol by som prisahal na Písmo Sväté, že naša adminská generácia sa už nedožije ďalších volieb v službe. Dnes by sa tento problém dal vyriešiť iba dokonanou samovraždou, ale na to – ako obvykle – nemám prostriedky. Keď som pred rokom a pol utekal z horiaceho Paríža, lebo nemenovaná politická frakcia dobyla titulku selection.sommes.fr, nikto netušil, ako biedne sa skončí to, čo niektorí socialisti posmešne nazývali conglomérat. Mali sme tušiť, čo príde, už keď títo potrimiskári pred troma rokmi spamovali celé Francúzsko svojimi newslettermi. Ľudia sa im smiali, že sú blogeri a internetová strana. No prečo je u nás „bloger“ horšia nadávka ako „impresionista“? Len preto, že blog má už aj najväčší opilec z Bourbonského paláca?

Trasiem sa vo večitej úzkosti, Theo. Zas budeme freneticky vyhadzovať z titulky všetky možné manipulácie, opäť budeme vzdorovať útokom falošných identít z adresy Rue Semi-Jour.

No snažne Ťa prosím: už sa nikdy nepýtaj, či si najviac naklikávajú ľudia z Ebalité, liberté et solidarité. Smutnou pravdou a dôkazom, že milostivý Boh v siedmy deň naozaj zaháľal, je skutočnosť, že to robia hádam všetci, čo kedy objavili tieto lákavé možnosti.

Nemaľujem. Nevládzem. Je to ťažšie, ako som si kedykoľvek vedel predstaviť.

Objímam Ťa,
Vincent

Nataša Holinová