Strasti anonymného admina (diel dvanásty)

Drahý Theo,

opäť sa mi zrútil celý svet.

Už pri vstávaní som mal pocit, že v helpdesku bude ležať niečo vzrušujúce, a nemýlil som sa – V. sa decentne posťažovala, že jej niekto zlý chodí otvárať články, čím sa jej snaží uškodiť, lebo zároveň neklikne na karmu. (Ináč dnes sú tieto sťažnosti v Paríži v móde.)

Zdvihla sa vo mne obrovská chuť obrániť ju hoci vlastným telom. Úroveň jej pravopisu v tejto sťažnosti mi vháňala slzy dojatia do očí, a keď som jej šiel mrknúť štatistiky, šeptom som sa prihováral monitoru. „Môj naivný miláčik, vari má tvoja celková čítanosť 100 až 120 nejaký vplyv na karmu, hlúpučká?“ A tak podobne.

Prišlo to ako blesk z jasného neba.

Theo, ona podvádzala! Klikala si sama a ešte sa jej to málilo! Takmer som sa zbláznil. Už som mal rozkliknutý „stav“ a držal myš na „mimo tit.“, keď sa mi podarilo trochu opanovať. Poslal som nejakú nič nehovoriacu odpoveď a šiel sa prejsť k cintorínu. Celý čas som sa presviedčal, že jej musel niekto strašne ublížiť, možno ju mlátili rodičia alebo ju manžel posielal na ulicu.

Našou povinnosťou je milosrdenstvo, Theo. Nesúďme, aby sme sami neboli súdení, a tak som jej len hodil články na súkromné. Ako žena ma však už nezaujíma – poznáš moju špecifickú fyziologickú reakciu na klamstvo (a dnes po takom zážitku nedokrvujem až niekoľko mesiacov). Len som bezmyšlienkovite spravil printshot pre ďalšie generácie, aby ju preboha nikdy nevrátili do výberu. Som opäť sám.

Posielam Beznádej manipulácie.

Tvoj Vincent (z najhlbšieho dna zúfalstva)

Nataša Holinová