Podnety

Mača sediace na balkóne, na kúsku dreva obliatom slnkom, vetrí, ovoniava, snaží sa zachytiť ulicu. Psíčky a paničky, obojky a tráva, všetko je nové, všetko je svieže a všetko je voňavé tak inak, tak novo, stále a stále.

Ako perina s čerstvo opratou obliečkou, na ktorej potom žije svoju siestu, spí celé hodiny v rôznych polohách, prevracia sa a mľaská a občas cerí zuby, malé, biele a ostré. Ako mláďa šelmy, večné mláďa. Sníva sa jej a ja iba stávkujem sama so sebou, o čom a či sa ten sen splní.

Ticho a ráno a kniha, viac kníh, niekedy. Písmená, slová a vety a príbehy, tak živé a živelné, tak veľa. A také, čo vytvárajú v pamäti obrazy, ktoré nevidia iní. Čítam ich lačno, hltavo čakám rozuzlenie zápletiek. Zvedavosť, obyčajná zvedavosť – nenásytná a verná, stále je tu a ostane, od detstva po dospelosť a aj potom.

Spomínam na Čechy, kapučíno s veľkou našľahanou mliečnou penou a čokoládovou kvetinou, poslala som ho otcovi správou a mal z neho krajší deň.

Na slané tyčinky v papierovom vrecku, kúpili sme ich v malom obchodíku s pečivom a jedli na hoteli jednu po druhej, posteľ bola plná omrviniek a nevadilo nám to. Pri mlyne bol ešte sneh a zavretá brána s odkazom na dverách, že mimo sezóny len na objednávky a inak pár ľudí, pár stôp a ticho.

A teraz vonku lietajú topole a hučia kosačky a vonia tráva. Pokosená, pohrabaná, a biele chumáčiky dopadajú na ňu a na chodník, vyzerajú ako páperie, ktoré sa nerozpustí ako vločky. Pristávajú na opratej bielizni a v kvetináčoch a v mojich vlasoch, potichu a nenápadne. Beriem ich dnu bez toho, aby som o nich vedela, spadnú a kotúľajú sa po dlážke ako chumáčiky bieleho prachu. Preberú mača k aktivite, naháňa, skáče, drgá do nich labkami a potom kýchne.

Chuť fotiť. Nič ťažké a nič veľké, nič ohromne dôležité, len momenty, len ich zachytiť bez hodnotenia kvality. Len tak prevaľovať nohu cez nohu, kráčať pomalým tempom s malým puzdrom zaveseným na krku. Ako keď sme boli deti a mamy nám dali na krk kľúče so slovom nestrať. Na stužkách, červených alebo bielych, mali sme zamykať na dvakrát. Zafixované v hlave na doživotie (len nezabudnúť).

Miesim cesto a modelujem pečivo, zalepené ruky, rozsypaná múka, horúco v rúre a v celej kuchyni. A onedlho upečené dozlatista a voňavé.

Veľa podnetov, veľa vôní a chutí a veľa vecí. Veľa impulzov, veľa nadchnutí a veľa dôvodov.

Obyčajných, všedných.

Čo napĺňajú.

Dana Sudorová