15. 6. 2010

Delicious

Nakúpil si ovocie, veľa ovocia, kým som ja doma pracovala a rozmýšľala, že musím ísť na trh. Lebo tam je krásne, tam je pravé domáce, tam sa z neho teším. Predbehol si ma a šiel si na trh sám, priniesol si všetko a ešte viac, koláče a lúčne kvety, ležali na sedadle. A ty si vyzeral ako chlapec zo starej pohľadnice, keď som ich objavila. Z takej, aké boli kedysi v móde, motívy starých fotiek v sépiových farbách; plné romantiky a čistoty v krátkych nohaviciach na traky a šnúrovacích topánkach v robotníckom štýle vysokých trošku nad členky.

Minulý týždeň sme strávili na dedine, bolo teplo, horúco a po dlhých dažďoch ani stopy. Iba potok medzi stromami, ktorý tam po iné roky nebýva. Voda stekajúca z hory zhutnená do jednej masy pretekajúcej pomedzi kmene stromov. Hneď za plotom, ale bezpečne ďaleko od nás, od veľkého domu.

Severná izba, v ktorej sme spali, bola horúca, ako všetky ostatné. Otvorené okná a vzduch sa nehýbal, iba mača sa tešilo a žilo, lebo mohlo chytať mušky a motýle, nalietavali do izby a netušili, kto tu striehne. Bolo ako v raji, skákalo ako malé pruhované jojo, pudovo a lačno sa hádzala po všetkom, čo ju vyrušilo v celodennej sieste.

Páči sa mi to všetko. Všetky tie zážitky, pocity a prekvapenia, a aj to teplo v aute, keď cestujeme tam a späť. Predtým bola veľká kopa celých dní strávená v meste plnom prachu, sucha a potu v autobusoch, a niekde v kútiku duše nádej, že už len toľkokrát sa vyspím a ideme oddychovať. Teraz je to iné.

Také svieže, delikátne, energické a menivé, ako sa nám zachce. Takto sa fungovať.

Krájam ovocie, to veľa ovocia, ktorým si mi včera čítal myšlienky. Mača pije mlieko, svoju rannú trošku, ovoniava kvety vo vázach, a pobehuje po byte prebudené ranným slnkom. Šmýka sa po stole, zhadzuje z neho obrus a ja sa teším, že niekto pred nami vymyslel tú starú pieseň.

A že si ju môžem pospevovať, kedy sa mi zachce.

Dana Sudorová

3 komentáre: