22. 2. 2010

Odmäk


Začal sa odmäk, asi pred týždňom, opatrne, s rešpektom pred zimou, zrýchlil až pred pár dňami. Jemne kvapkal na balkónové zábradlie a tvoril pod ním mláčku, ktorá navečer ešte primrzla. Už nie veľmi ako po minulé dni, lebo bolo iba štipku pod nulou, ale aj tak som to sledovala zabalená v deke a v zimných papučiach.

Mačiatko sa pýtalo von, úpenlivo mňaukalo na okne a tlačilo balkónovú kľučku, akoby cítilo, že už je teplejšie ako ešte prednedávnom. Nakoniec zaspalo na parapete, oťapené slnkom, ktoré presvecovalo izbu, voňavú od aviváže, aromatherapy. Nepýtalo si ani mäso, ani granule, len si zložilo hlavu do labiek a stíchlo, len dýchalo a odfukovalo so zavretými očami.

Večer býva ešte chladno, ale vravíme si, že už nie tak. Cez deň je zem mokrá, plná blata a mlák, zimnej vlahy, ktorá nestihla vsiaknuť a ktorá sa cez noc mení na ľad a rozpína medzi hrudami. Sledujeme tú premenu na poliach, občas vidíme ešte pozostalý fľak snehu, ale viac je už hnedej, sýto hnedej, mokrej a plnej života, ktorý sa o chvíľu zobudí. Jemné, mladé lístky sa budú drať von čoraz rýchlejšie a o pár dní zafarbia krajinu, už nebude biela, nahá a monotónna. Farby sa budú miešať a my ich budeme sledovať, ako keď ich maliar z palety nanáša na plátno.

Budeme si to vychutnávať. Otvorím okno dokorán a pustím dnu všetky vône, farby a chute, ktoré jar prinesie. Na stôl v kuchyni postavím vázičku s narcismi, nie rýchlenými, krehkými a slabými, ale plnými slnka, s pevnými stonkami a veľkými kvetmi, ktoré bude mača ovoniavať a ňufáčik bude mať žltý od peľu. A budeme jej hovoriť, že to nesmie a budeme sa smiať.

Teším sa na cestu, na aktívny oddych, na fyzickú prácu, čo prekrví telo a otvorí dušu nadoraz. Na pár dní na samote, ktorú pôjdeme upratať hneď, ako posledná štipka zimy zíde z hory nad ňou. Hneď, ako sa bude dať sedieť na schodíkoch a vychutnávať si ráno iba v teplákoch a jarnej bunde. Hneď, ako sa bude dať behať bez šálu na tvári, hneď, ako sa rozhýbe všetko, čo ešte spí.

Teším sa na tie dni, čo nám začínajú klopať na dvere.

Dana Sudorová

2 komentáre:

  1. Ja mam zimu rad, ale uz toho bolo dost. Vcera som v praci vysiel na terasu a uzival si aspon ranne slnecne luce.
    Ale vdaka nej, ze bola aka bola, vznikli aj tieto pekne riadky.

    OdpovedaťOdstrániť